Maroš Kramár žiadal od štátu dotáciu 20-tisíc eur, prišla zarážajúca odpoveď: Nútili ma KLAMAŤ!

Maroš Kramár patrí medzi uznávaných hercov doma i v zahraničí. Nemá problém otvorene pomenovať veci a netají sa kritikou súčasnej vlády. V rozhovore pre Nový Čas teraz známy herec otvoril tému poskytovania grantov pre organizátorov, ktorí robia nekomerčnú kultúru – od festivalov cez koncerty a divadelné predstavenia až po výstavy či lokálne hody.

Kramár hovoril o problémoch v kultúre a v samotnom financovaní, ktoré by mal rezort poskytovať umelcom. Uznáva možnosť, že tu vládla nejaká „kultúrna mafia“ a noví ľudia im siahli na peniaze, čo sa im nepáči. „V každej dobe máte. Vždy sú nejakí tam nasatí ľudia a to je normálne,“ povedal otvorene.

Herec priznáva, že sa raz obrátil na štát so žiadosťou o pomoc. „Raz som žiadal o nejaký grant na nejaké predstavenie, som chcel 20-tisíc eur na prípravu celého predstavenia. Odklepli mi 2000 namiesto 20 a dali mi to, že v novembri mi povedali, že ale do konca roka to musím minúť. Takže som to hneď aj škrtol, to je nezmysel,“ opísal.

Podmienky boli prísne. „A ešte keď som žiadal o to, tak chceli, aby som vyplnil presne, kto tam bude hrať, kto to bude režírovať, všetko chceli vedieť a hovorím, však to chcem robiť o rok. Ja neviem, kto vtedy bude mať čas alebo… Však to nevadí, napíš tam, čo chceš. Takže už vlastne ma nútili klamať,“ odhalil, čo od neho žiadali.

Kramár priznáva, že nie je závislý na štáte. „Ako ja nehovorím, že to bolo lepšie. Určite to bolo lepšie asi predtým, ale teraz je to úplne zlé, lebo však škrtli dotácie. Ale ja sa v týchto veciach až tak nevyznám," uviedol.

"Ja mám to šťastie, že odkedy som odišiel z Národného divadla vlastne, tak som na voľnej nohe, zarábam si sám, nie som pricucnutý na ničom, na nikom. To znamená, mne keď niekto napíše, že ty darmožráč, tak ja sa nad tým pousmejem, lebo ja nedostávam od nikoho peniaze,“ dodal rázne.

Granty na umelecké podujatia fungujú ako štátne či mestské dotácie pre organizátorov, bez ktorých by väčšina nekomerčných festivalov, divadelných predstavení či koncertov na Slovensku vôbec nevznikla. Najväčším hráčom na trhu je Fond na podporu umenia (FPU), dopĺňaný mestskými či krajskými dotačnými schémami.

Celý proces prebieha formou súťaže: organizátor musí vopred predložiť detailný projekt s rozpočtom, ktorý následne posudzuje odborná komisia. Ak akcia získa dostatok bodov, dostane balík peňazí na honoráre pre umelcov, prenájom techniky či propagáciu.

Má to však prísne pravidlá. Dotácia málokedy pokryje 100 % nákladov, a tak musí organizátor časť rozpočtu vykryť zo vstupného alebo od súkromných sponzorov. Každé jedno euro z grantu je navyše prísne viazané na schválené položky a po skončení akcie čaká organizátorov tvrdé vyúčtovanie do posledného centu. Akékoľvek pochybenie či nesprávne priradená faktúra znamená jedinú vec – peniaze musia štátu vrátiť.