Isaac Newton, ktorý formuloval zákony pohybu a gravitácie na planéte Zem, sa údajne zaoberal nielen fyzikou, ale aj biblickými proroctvami. Na útržku papiera nad sériou matematických výpočtov pred viac ako 300 rokmi napísal znepokojujúcu predpoveď — podľa jeho výpočtov by mal svet, tak ako ho poznáme, skončiť v roku 2060.
Newton veril v biblickej vízie Apokalypsy, najmä v bitke pri Armagedone, ktorú opisuje posledná bitka. Táto bitka, vedená silami dobra (na čele s Bohom) proti silám zla (reprezentovaným kráľovi Zeme), mala podľa neho označovať koniec sveta a začiatok novej éry mieru, ktorý prinesie samotný Boh.
„A tak časy, čas a pol času sú 42 mesiacov alebo 1260 dní, čo je tri a pol roka, počítajúc dvanásť mesiacov v roku a 30 dní v mesiaci, ako to bolo v kalendári pôvodného roka. A ak dni krátkovekých šeliem označujú roky dlhovekých kráľovstiev, obdobie 1260 dní, pokiaľ sa datuje od úplného dobytia troch kráľov v roku 800, skončí v roku 2060. Môže to skončiť neskôr, ale nevidím dôvod, prečo by to malo skončiť skôr,“ napísal Newton v roku 1704.
Profesor Stephen D. Snobelen z University of King‘s College v Halifaxe, ktorý sa špecializuje na históriu vedy, poznamenal, že Newton na tieto výpočty nepoužil zložitý kalkul, ktorý sám vynašiel, ale iba jednoduchú aritmetiku. „Použil čísla ako 1260, 1290, 1335 a 2300 dní z knihy Daniel a knihy Zjavenia, ktoré podľa neho predstavujú kľúčové obdobia pre pochopenie proroctva,“ vysvetlil Snobelen.
Newton aplikoval princíp výmeny dňa za rok, keď slovo deň v biblických proroctvach znamená v skutočnosti rok. S pomocou tohto princípu dospel k dátumu 2060, keď k roku 800, kedy bolo založené Svätá ríša rímska, pripočítal 1260 rokov. Aj keď Newton neveril, že svet fyzicky prestane v roku 2060 existovať, podľa jeho interpretácie by táto bitka pri Armagedone znamenala druhý príchod Krista a začiatok novej éry mieru.
Predtým sa však podľa biblického proroctva Židia mali vrátiť do Izraela a znovu vybudovať Chrám. Newton tiež veril, že v tejto dobe padnú skorumpované vetvy kresťanstva a pravé evanjelium bude kázané otvorene po celom svete. „Toto spomínam nie preto, aby som stanovil, kedy čas konca nastane, ale aby som zastavil unáhlené dohady fantastických mužov, ktorí často predpovedajú čas konca a privádzajú tým posvätné proroctvo do neúcty zakaždým, keď ich predpovede zlyhajú. Kristus príde ako zlodej v noci a nie je na nás poznať časy a obdobia, ktoré Boh uchováva vo svojej moci,“ dodal.
„Newton nebol vedec v modernom zmysle toho slova. Bol skôr prírodným filozofom. Pre Newtona neexistovala nepreniknuteľná bariéra medzi náboženstvom a tým, čo dnes nazývame vedou. Po celý svoj dlhý život sa snažil odhaliť Božiu pravdu – či už v prírode, alebo v Písme,“ vysvetlil Snobelen.