13. jan. 2026 o 13:43
TASR, Koktejl

Katar varuje pred vojnou medzi USA a Iránom: Diplomatické riešenie má zabrániť katastrofickým dôsledkom

placeholder
Protesty v Iráne si vyžiadali tisíce obetí.
Zdroj: TASR/AP

Napätie s USA môže eskalovať a ohroziť celý región.

Zahraničie
13. jan. 2026 o 13:43
Katar varuje pred vojnou medzi USA a Iránom: Diplomatické riešenie má zabrániť katastrofickým dôsledkom

Napätie s USA môže eskalovať a ohroziť celý región.

Prípadná vojenská eskalácia medzi Spojenými štátmi a Iránom by mala vážne dôsledky pre celý Blízky východ, uviedol v utorok hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí Madžíd Ansárí. Vyjadril sa tak v čase, keď Spojené štáty zvažujú možné vojenské kroky proti Teheránu v súvislosti s rozsiahlymi protivládnymi protestmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

  • Katar varoval pred vážnymi dôsledkami vojenskej eskalácie medzi USA a Iránom.
  • USA zvažujú vojenské kroky proti Teheránu pre rozsiahle protivládne protesty.
  • Protesty v Iráne prerástli do násilných demonštrácií, zahynulo asi 2000 ľudí.
  • Medzinárodné spoločenstvo odsúdilo represie a uvalilo diplomatické opatrenia voči Iránu.
  • Irán deklaruje pripravenosť na vojnu, zároveň však žiada férové rokovania.

„Vieme, že eskalácia...by mala katastrofické následky v regióne aj mimo neho, a preto sa tomu chceme čo najviac vyhnúť,“ povedal Ansárí na tlačovej konferencii v Dauhe. „Práve teraz sme stále v stave, keď veríme, že sa to dá vyriešiť diplomatickou cestou,“ uviedol. Katar podľa neho rokuje so všetkými stranami v snahe nájsť diplomatické riešenie.

Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa protesty zintenzívnili a prerástli do rozsiahlych protivládnych demonštrácií. Vláda následne 8. januára zablokovala v krajine internet a telefonické hovory do zahraničia.

Agentúra Reuters s odvolaním sa nemenovaného iránskeho predstaviteľa v utorok informovala, že pri týchto protestoch zahynulo už približne 2000 ľudí. Tvrdé zásahy iránskych bezpečnostných zložiek proti protestujúcim odsúdilo viacero štátov, Európska únia či generálny tajomník OSN António Guterres. Španielsko a Fínsko si v tejto súvislosti predvolali iránskych veľvyslancov a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová v pondelok oznámila, že EP zakázal diplomatom z Iránu a ďalším predstaviteľom tejto islamskej republiky vstup do všetkých svojich priestorov v reakcii na tvrdé zásahy teheránskeho režimu proti protestujúcim.

Americký prezident Donald Trump pohrozil Iránu tvrdým zásahom v prípade zabíjania demonštrantov. Vláda v Teheráne kritizuje vyjadrenia Trumpa a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok vyhlásil, že protesty „sa stali násilnými a krvavými, aby sa vytvorila zámienka“ pre amerického prezidenta zasiahnuť. Varovania Trumpa podľa neho motivovali „teroristov,“ aby sa zamerali na protestujúcich a bezpečnostné zložky s cieľom vyvolať zahraničnú intervenciu.

Arákčí tiež povedal, že islamská republika sa neusiluje o vojnu, ale je na ňu úplne pripravená. Irán je podľa jeho slov pripravený na rokovania, ktoré však musia byť „spravodlivé, s rovnakými právami a založené na vzájomnom rešpektovaní“.