Od uvedenia elektrárne Gabčíkovo do prevádzky 24. októbra 1992 uplynulo už 33 rokov a Maďarsko a Slovensko stále nedokázali vzájomný spor v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVDGN) vyriešiť. Táto téma je v maďarskom verejnom živote natoľko toxická, že vláda strany Fidesz nepodpísala dohodu so slovenskou stranou, ktorá bola údajne už pripravená. Podľa servera telex.hu/G7 na to upozornil bývalý docent Katedry vodných stavieb a vodohospodárstva Budapeštianskej technickej univerzity Csaba Mészáros, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Dôsledky projektu SVDGN sú v Maďarsku podľa Mészárosa, ktorý je na dôchodku, stále citeľné v diskusiách o vodnej energii. Obzvlášť citlivou otázkou je odklonenie rieky zo starého dunajského koryta smerom ku Gabčíkovu. Toto koryto totiž nemožno vnímať ako staré a pôvodné, pretože bolo umelo upravené pre plavbu v 19. storočí.
Podľa dohody uzavretej s Československom v roku 1977 mali obe krajiny spoločne postaviť vodnú elektráreň na Dunaji, ale kvôli odporu maďarskej spoločnosti bola výstavba Nagymarosu v roku 1989 zastavená a nikdy nebola dokončená. Korene zastavenia projektu možno podľa Mészárosa hľadať v opozičných hnutiach pred zmenou režimu, ktoré proti investícii protestovali s environmentálnymi argumentmi, ale aj s politickými cieľmi.
Dôsledky sú stále citeľné, Maďarsko zostalo bez elektriny a prietok vody na maďarských úsekoch Dunaja sa znížil. Slovensko-maďarská dohoda, ktorá bola takmer dosiahnutá v minulom roku – podľa ktorej by Maďarsko dostalo elektrinu výmenou za uznanie stavby – zlyhala z politických dôvodov, takže situácia zostáva nevyriešená, konštatoval Mészáros.
V rozsiahlom rozhovore okrem iného podotkol, že vodná energia v Maďarsku poskytuje iba jedno percento elektriny, čo je v porovnaní s Európou extrémne málo. Napríklad v Rakúsku Dunaj vyrobí ročne 12 – 13 miliárd kilowatthodín elektriny, v Nórsku a Albánsku viac ako 90 percent výroby elektriny pochádza z vodných elektrární.
Podľa odhadov odborníkov by 10 – 12 percent výroby elektriny v Maďarsku mohli pokryť vodné elektrárne a teoretická rezerva vodného výkonu by dosiahla 1000 megawattov. To je polovica inštalovaného výkonu jadrovej elektrárne Paks a mohlo by to byť obzvlášť užitočné pri vyrovnávaní výkyvov v domácej výrobe slnečných elektrární, podčiarkol vodohospodársky expert.
Vďaka častým konzultáciám medzi Maďarskom a Slovenskou republikou je v roku 2025 väčšia šanca ako kedykoľvek predtým na obojstranne výhodné uzavretie dlhotrvajúceho súdneho sporu v prípade SVDGN. Konštatoval to 8. januára na Facebooku maďarský rezort energetiky. Ministerstvo pripomenulo, že vládni splnomocnenci Maďarska a Slovenska vtedy rokovali v Bratislave už piatykrát a hľadali pre obe strany uspokojivý spôsob riešenia sporu.
Šéf slovenského envirorezortu Tomáš Taraba 30. decembra vyhlásil, že je otázkou pár týždňov, kedy bude mať Slovensko na stole finálny návrh dohody s Maďarskom o ukončení 30-ročného sporu v súvislosti s výstavbou SVDGN.
Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke SVDGN podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko v roku 1989 od projektu odstúpilo, v tom čase už bola na slovenskej strane väčšina prác ukončená.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu v roku 1997 vyniesol rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a SR a potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a za oprávnené vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupeň Čunovo).
Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie v otázke objemu vody vtekajúcej do starého koryta Dunaja a ramien na obidvoch brehoch rieky.