Takéto extrémne sucho sme už dlho nezažili. (ilustračné foto).Zdroj: Koktejl.sk/AI
Slovensko čelí hrozbe nepredstaviteľných rozmerov. Odborníci varujú, že rok 2026 sa môže skončiť s najkritickejšou zrážkovou bilanciou v moderných dejinách meteorologických meraní. Ako informoval portál iMeteo, extrémny vlahový deficit už dávno nepredstavuje len existenčný problém pre poľnohospodárov, ale na viacerých miestach prerástol do vážnej krízy v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou.
- Slovensko čelí najväčšiemu suchu v histórii meteorologických meraní.
- Nedostatok zrážok spôsobuje vážne problémy v zásobovaní pitnou vodou.
- Pôdny vlahový deficit ohrozuje oziminy a budúcoročnú úrodu plodín.
- Na juhu stredného Slovenska vyhlásili núdzový stav v šestnástich obciach.
Dlhodobý nedostatok zrážok
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vo svojej novembrovej analýze upozornil na mimoriadnu závažnosť situácie. Zdôraznil, že ak do konca decembra výdatne nezaprší, aktuálny rok sa zapíše ako vôbec najsuchší prinajmenšom od začiatku systematických pozorovaní v roku 1881. Aj keď definitívny sumár prinesie až záver roka, priebežné čísla naznačujú zápis do historických tabuliek negatívnych rekordov.
Prechodné zrážky v druhej polovici októbra, keď na väčšine územia napršalo 30 až 40 milimetrov vody a v horských polohách lokálne ešte viac, priniesli iba krátkodobé a povrchové ovlaženie. Po takmer jedenástich mesiacoch nadpriemerne teplého počasia, vysokej miery výparu a dlhodobej absencie zrážkových frontov takéto množstvo ani zďaleka nestačilo na doplnenie hlbších pôdnych zásob, predovšetkým v južných regiónoch.
Podľa meraní SHMÚ voda vsiakla iba do hĺbky 40 centimetrov, zatiaľ čo spodné vrstvy pôdneho profilu zostali prakticky nedotknuté. Relatívne nasýtenie ornice na Podunajskej nížine tak neprevyšuje 30 percent a na Východoslovenskej nížine či v Juhoslovenskej kotline dosahuje len kritických 20 percent. Tento vlahový prepad bezprostredne ohrozuje oziminy, ktorým pred príchodom mrazov chýba voda na vytvorenie dostatočne hlbokého a silného koreňového systému.
Sucho môže ohroziť aj budúcoročný zber plodín
Kritická situácia je dôsledkom reťazenia nepriaznivých poveternostných vplyvov počas celého roka. Všetko sa začalo suchou zimou s minimom snehu. Na ňu nadviazali mesiace bez pravidelných zrážok, pričom stabilné tlakové výše dlhodobo odkláňali frontálne systémy mimo územia Slovenska.
Pretrvávajúce vysoké teploty deficit vlahy len prehĺbili. Závažnosť sucha dokazujú aj údaje z Hurbanova, kde od januára do konca septembra namerali len 175 milimetrov zrážok. Viaceré stanice tiež zaznamenali menej ako polovicu dlhodobého normálu.
Poľnohospodári utrpeli straty pri úrode obilnín, kukurice, cukrovej repy i pri druhej kosbe krmovín. Keďže predpovede na najbližšie obdobie nesľubujú žiadne výdatné zrážky, narastajúce obavy pestovateľov sa čoraz výraznejšie prenášajú aj na zber plánovaný na rok 2027.
Úbytok podzemných vôd si vyžiadal aj vyhlásenie mimoriadnej situácie na juhu stredného Slovenska. Podľa spravodajskej televízie TA3 sa počet obcí s vyhláseným núdzovým stavom pre nedostatok pitnej vody v okrese Rimavská Sobota vyšplhal už na šestnásť. V obciach ako Dubovec, Chrámec, Drňa, Janice či Radnovce vyschli miestne zdroje natoľko, že samosprávy situáciu nedokázali zvládnuť vlastnými silami a musel zasiahnuť štát.
Do núdzového zásobovania obyvateľstva sa popri vodárenských cisternách zapojili aj vojaci so špeciálnou technikou. Cisterny však predstavujú iba dočasnú pomoc na odvrátenie humanitárnej krízy, preto úrady v spolupráci s príslušnými ministerstvami hľadajú možnosti trvalejšieho riešenia.
