Koktejl.sk
Kým v Poľsku sa do rekonštrukcie staníc investujú milióny eur, tie slovenské podľa poľského reportéra často pripomínajú návrat do minulosti. Obrovské rozdiely v dopravnej infraštruktúre si všíma nielen pri lokálnych zastávkach, ale paradoxne aj pri tých medzinárodných, píše poľský web Onet.
Návšteva železničných a autobusových staníc na Slovensku môže byť pre turistov šokom. Tvrdí to poľský novinár Tomasz Mateusiak, ktorý počas svojej nedávnej cesty po našej krajine neskrýval prekvapenie.
Ako príklad uvádza zrekonštruovanú stanicu v poľskej obci Kowalew. Hoci má táto dedina len 1500 obyvateľov, koncom minulého roka tam otvorili plne funkčnú a vyhrievanú budovu z 19. storočia. Kompletná rekonštrukcia stála v prepočte takmer jeden milión eur a cestujúcim ponúka dôstojné podmienky na čakanie na lokálne spoje smerujúce do Poznane či Krakova.
Úplne iný obraz sa však Mateusiakovi naskytol na Slovensku, konkrétne v obci Veľká Lomnica. Tamojšia železničná stanica pochádza z rovnakého historického obdobia, no od modernosti má podľa neho na míle ďaleko a nič nenasvedčuje tomu, že by sa chystala jej obnova.
Poľský novinár pritom upozorňuje na zásadný paradox. Kým poľská stanica slúži len regionálnym spojeniam, stanica Veľká Lomnica – Studený potok je medzinárodným uzlom ležiacim na trati Poprad – Muszyna. Pravidelne tadiaľto prechádza známy Beliansky expres, ktorý využíva obrovské množstvo turistov mieriacich do Vysokých Tatier.
Posledná rekonštrukcia tu podľa reportéra prebehla zrejme ešte za čias Československa. Nástupištia tvoria len pokrivené kamenné obrubníky vysypané obyčajným štrkom. Chýba zámková dlažba, lavičky či prístrešky, kde by sa cestujúci mohli schovať pred dažďom a snehom. Peróny sú navyše také úzke, že sa na ne sotva zmestí jeden dospelý človek. Vyhnúť sa tu s detským kočíkom alebo invalidným vozíkom je takmer nemožné.
Zaujímavosťou je, že Mateusiak slovenské stanice neoznačuje vyslovene za špinavé. „Nie je to tak, že by boli zanedbané v zmysle neporiadku. Niekto sa o ne stará. Farba neodpadáva, nikomu netečie na hlavu z deravej strechy, fungujú tu čakárne,“ vysvetľuje. Problémom je však ich beznádejná zastaranosť.
„Na železničnej stanici v Starej Ľubovni som sa cítil ako v 70. rokoch a na tamojšej autobusovej stanici som našiel atmosféru 90. rokov minulého storočia,“ dodáva reportér na záver.
Koktejl.sk
