Bulharsko si prvýkrát zvolilo ženu: Jotovová s prehľadom ovládla prezidentské voľby

V druhom kole prezidentských volieb v Bulharsku zvíťazila úradujúca hlava štátu Ilijana Jotovová, potvrdila ústredná volebná komisia v pondelok po sčítaní všetkých hlasov. Jotovová podľa nej získala 57,6 percenta, zatiaľ čo jej súper a bývalý predseda úradníckej vlády Andrej Giurov 39,5 percenta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Jotovovú podporili vládna strana Progresívne Bulharsko, Bulharská socialistická strana a nacionalistická strana VMRO. Jej víťazstvo znamená upevnenie moci strany Progresívne Bulharsko a premiéra Rumena Radeva.

Giurova podporili proeurópske opozičné strany Demokratické Bulharsko a Pokračujeme v zmene. V kampani sa však snažil prezentovať ako nezávislý od straníckej politiky. Vo voľbách priznal porážku a vyhlásil, že výsledok akceptuje.

Jotovová sa stane prvou ženou vo funkcii bulharskej hlavy štátu. Inaugurovaná by mala byť 22. januára. Prezident má v tejto krajine prevažne reprezentatívny charakter. Je však zároveň veliteľom ozbrojených síl, môže vetovať schválené návrhy zákonov a podpisuje medzinárodné zmluvy.

Jotovová prisľúbila, že sa bude usilovať o národný konsenzus preklenutím rozdielnych politických názorov. Podľa očakávaní bude pokračovať v Radevovej politike zachovania proeurópskeho smerovania Bulharska, no zároveň bude presadzovať lepšie vzťahy s Ruskom a zrušenie voči nemu zavedených sankcií.

V otázke ukončenia vojny na Ukrajine obaja vyzvali na diplomatické riešenie a k možnej účasti Ruska na dronových útokoch v Čiernom mori sa vyjadrujú vyhýbavo, uviedla agentúra AP.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zagratulovala Jotovovej k víťazstvu a uviedla, že chce pokračovať v spolupráci v oblastiach od bezpečnosti a obrany až po konkurencieschopnosť a energetickú nezávislosť. „Za silné Bulharsko v silnej Európe,“ napísala na X.

Svoju kariéru začala Jotovová v 90. rokoch ako novinárka v televízii. Neskôr vstúpila do politiky, bola zvolená do bulharského parlamentu a neskôr aj do Európskeho parlamentu. V rokoch 2016 a 2021 pôsobila ako viceprezidentka.