Filmový Kristián sa počas vojny odmietol rozviesť s manželkou: Nacisti ho poslali do tábora!

Oldřich Nový († 83) patrí medzi najvýznamnejších českých divadelných a filmových hercov - vytvoril vyše 50 filmových a seriálových postáv, nehovoriac o množstve úloh na divadelných doskách. Preslávila ho však najmä filmová postava Kristiána v rovnomennej komédii.

Nový sa narodil 7. augusta 1899 na Žižkove, ktorý v tom čase ešte nebol súčasťou Prahy. Jeho otec Antonín Nový zavádzal ako vrchný pražský hasič do kín protipožiarne hliadky a často do nich vodil aj svojho syna Oldřicha. Mama Cecília ho zasa viedla k herectvu tým, že mu čítala rozprávky a jeho strýko Miloš Nový bol hercom v Národnom divadle. Už od roku 1913 vystupoval v ochotníckych súboroch a navštevoval dramatickú školu Karla Želenského.

Po ročnej skúsenosti v ostravskom divadle zakotvil v roku 1919 v brnianskom Národnom (Zemskom) divadle, kde ostal 16 rokov. Najskôr pôsobil ako herec, od roku 1923 ako režisér a od sezóny 1925/1926 bol šéfom operety. Tento, dovtedy ľudový žáner sa mu podarilo pozdvihnúť na vyššiu umeleckú úroveň. Do Prahy sa vrátil v roku 1935, kedy sa stal najskôr členom a o rok na to riaditeľom Nového divadla, ktoré po ťažkých začiatkoch premenil na jednu z popredných pražských scén. Na čele súboru stál do roku 1948.

Prvú skúsenosť s filmom získal Oldřich Nový v roku 1922 v nemej komédii Přemysla Pražského Neznámá kráska. V roku 1934 vytvoril hlavnú postavu Monokla Fredyho v komédii Vladimíra Majera s názvom Rozpustilá noc. O dva roky neskôr mu väčší herecký priestor ponúkli Otakar Vávra a Hugo Haas v snímke Velbloud uchem jehly. Sobášneho podvodníka si zahral v komédii Vladimíra Slavínského Uličnice, ktorá sa dostala na plátna kín taktiež v roku 1936.

V ďalšej veselohre Falešná kočička (1937) už Slavínský ponúkol Oldřichovi Novému hlavnú rolu. V oboch filmoch hral po boku Oldřicha Nového slovenský herec a spevák František Krištof-Veselý. Pre oboch bol typický šarm a nenútená elegancia. Zlomovou úlohou v tom čase už 40-ročného Oldřicha Nového sa stala úloha Kristiána v rovnomennej komédii. Pod režijnou taktovkou Martina Friča sa v roku 1939 stala z neho vďaka tejto postave hviezda českého filmu.

V tom istom roku nakrútil ešte filmy Dědečkem proti své vůli, Eva tropí hlouposti a Dívka v modrém. S dovtedajším kráľom komédie Vlastom Burianom sa spolu objavili vo filme Když Burian prášil (1940) a pod Fričovým vedením vznikla v roku 1941 aj dodnes obľúbená komédia Roztomilý člověk.

Na konci II. svetovej vojny mu do života nemilosrdne zasiahli udalosti spojené s okupáciou. Jeho manželkou bola Alice Wienerová-Mahlerová, s ktorou sa spoznal ešte v roku 1928 počas svojho pôsobenia v Brne a zobrali sa 11. júna 1936. Alicu vzhľadom na jej židovský pôvod v roku 1944 deportovali do tábora v Terezíne.

Novému sa jej transport podarilo niekoľko ráz oddialiť, a to aj s pomocou vplyvných priateľov, napríklad herečky Adiny Mandlovej. Takisto sa so svojou manželkou odmietal rozviesť. A tak skončil aj on v tábore v nemeckom Osterode.

Manželia sa spoločne starali o dcéru Janu, ktorú Nový priniesol domov v perinke – meno jej matky nebolo nikdy známe, herec ho po celý život tajil. „Mama musela nosiť žltú hviezdu a takmer nikam nemohla ísť. Takže som všade chodila len s otcom.

V januári 1945 ho ale nacisti poslali do internačného tábora. Keď sa so mnou prišiel rozlúčiť k mojej postieľke, tušila som nejaké nebezpečenstvo a dala som mu na cestu fosforeskujúceho psíka v koženej taštičke, ktorú si zavesil na krk. S tým talizmanom odo mňa sa potom vrátil a hovoril, že mu priniesol šťastie. Taštičku mám schovanú dodnes,“ spomínala Nového dcéra Jana Včeláková.

Po vojne sa aj pod vplyvom prežitej traumy zhoršil stav Nového manželky, ktorá trpela schizofréniou. Poznačilo to aj vzťahy s nevlastnou dcérou, na ktorú Alica Wienerová často žiarlila.

Po skončení vojny sa vrátil k hereckej práci v Novom divadle, ktoré však v roku 1948 opustil kvôli nezhodám s dosadenými štátnymi poradcami. Prijal ponuku karlínskeho Estrádneho divadla, ktoré po roku 1948 dostalo názov Divadlo umění lidu.

Spolu s Janom Werichom v ňom pôsobil ako umelecký šéf. V divadle sa Odřich Nový, či už ako režisér alebo herec podpísal do roku 1964 pod desiatky hier. Aj keď v povojnovom období nebolo miesto pre typ postavy, aký Oldřich Nový stvárňoval, prišli aj filmové ponuky.

Režisér Martin Frič mu ponúkol v roku 1949 úlohu v komédii Pytlákova schovanka aneb Šlechetný milionář. Režisér Vladimír Čech obsadil Nového do úloh starnúcich cynických mužov v detektívkach Kde alibi nestačí a Alibi na vodě. Zahral si tiež v paródii Fantom Morrisvillu, ako aj v nezabudnuteľnej komédii Světáci, kde mu Zdeněk Podskalský zveril rolu učiteľa etikety.

Poslednú filmovú úlohu pred kamerami dostal v roku 1971 v úspešnom televíznom seriáli Taková normální rodinka. Nezabudnuteľný elegán, ale aj komik a brilantný herec Oldřich Nový zomrel 15. marca 1983 vo veku 83 rokov.