Víťazstvom v anketách i svojou nehasnúcou popularitou Vlasta Burian († 70) neraz potvrdil, že titul "Kráľ komikov" nesie oprávnene. Jeho herectvo je nenapodobiteľné a vtipy, ktorými rozosmieval obecenstvo, doteraz nezostarli. Hviezdne obdobie Buriana vo filme pritom trvalo len jedno desaťročie, úspech na divadelných doskách si Burian užíval o čosi dlhšie. Potom jeho hereckú dráhu prekazila 2. svetová vojna a následne tri procesy, v ktorých čelil vykonštruovaným obvineniam z kolaborácie. Celkovo nakrútil 40 filmov.
S klaviristom Daliborom Ptákom vytvoril predstavenie Italská opera – paródiu na operu, v ktorej Burian imitoval všetky hlasy a nástroje orchestra, čo sa zapáčilo Karlovi Hašlerovi natoľko, že mladého herca angažoval v kabarete Rokoko. V roku 1917 dostal Burian povolávací rozkaz, ktorý však roztrhal a počas jedného z predstavení dokonca unikal pred vojenskou patrolou. Koniec 1. svetovej vojny strávil vo vojenskom orchestri.
Následne pokračoval v hereckej kariére v kabaretoch i na divadelnej scéne. V hľadisku kabaretu Rokoko si našiel svoju nadchádzajúcu manželku Ninu Červenkovú, s ktorou ho spájal hlboký celoživotný vzťah. Nina chodila na všetky jeho predstavenia a ako povedal filmový historik Vladimír Just, to bol dôvod, pre ktorý Burian rád improvizoval a obmieňal svoje výstupy. "Vlasta Burian to musel hrať zakaždým inak, aby nenudil svoju manželku," povedal Just v relácii Českej televízie Sesazený král.
Prelomovým dňom bol 1. september 1925, keď sa uskutočnilo prvé predstavenie Divadla Vlasty Buriana (DVB, dnes Divadlo Komedie). Uplatnenie tu našlo mnoho skvelých českých hercov vrátane Jaroslava Marvana, ktorý sa stal Burianovým hereckým spolupútnikom. Uplatnil sa tiež vo filme. Vrchol kariéry prežíval v závere 30. rokov. Vo filmoch i v súkromí prejavoval lásku k uniformám. Netajil sa prepychom, keďže za svoje herecké úlohy získaval vysoké honoráre. To všetko mu však priťažilo po 2. svetovej vojne, keď Buriana postavili pred súd na základe vykonštruovaných obvinení z kolaborácie.
Krála komikov zničilo jediné vystúpenie
Ocitol sa vo väzbe medzi kolaborantmi i kriminálnikmi a prepustili ho na základe intervencie ministra zahraničných vecí Jana Masaryka – zhodou okolností práve jeho Burian parodoval v jedinom rozhlasovom skeči, v ktorom ho Nemci prinútili účinkovať. „V decembri 1941 došlo k asi najkontroverznejšiemu vystúpeniu Vlastu Buriana počas nacistickej okupácie,“ uvádza bádateľ a riaditeľ nakladateľstva Academia Jiří Padevět v programe Krvavé roky.
„Účinkoval v rozhlasovom skeči Jozefa Opluštila, antisemitu a kolaboranta, Hviezdy nad Baltimore, v ktorom stvárnil opitého Jána Masaryka. Vlasta Burian sa účinkovaniu do poslednej chvíle bránil, ale nakoniec dostal príkaz od nemeckých úradníkov Českého rozhlasu.“
Na rozdiel od mnohých hereckých kolegov Burian nenakrútil pod nemeckým vedením žiadny film. Napriek tomu Buriana po vojne na tretí pokus odsúdili na tri mesiace väzenia a pokutu pol milióna korún. Zhabali mu celý majetok a v jeho vile zriadili škôlku. Burian mal zákaz hrať a pracoval na horských chatách a hoteloch, kde po večeroch zabával návštevníkov.
Na strieborné plátno sa vrátil v roku 1950 v prvoplánovej agitke Slepice a kostelník. Zahral si v komédii Nejlepší člověk (Václav Wasserman, Ivo Novák, 1954). V tom istom roku režisér Bořivoj Zeman zveril Burianovi azda najznámejšiu úlohu z tohto obdobia – kráľovského sluhu menom Atakdále v rozprávke Byl jednou jeden král. Burian spoločne s Janom Werichom podali skvelé herecké výkony. Navyše Burian opäť uplatnil svoj zmysel pre vtipné bonmoty, keď napríklad kráľovi alias Werichovi uprostred noci vykričal: "Já jsem tajtrlík? Za prvně nevím, co to je, a za druhé mně to uráží."
Smrť velikána
Posledným Burianovým filmom bola satira Martina Friča Zaostřit prosím! (1956). Zlé životné podmienky sa podpísali pod početné zdravotné ťažkosti herca, ktorý mal problém so zrakom aj s chôdzou. Svoje posledné vystúpenie odohral so zápalom pľúc a 31. januára 1962 podľahol vo veku 70 rokov pľúcnej embólii. Len o niekoľko týždňov neskôr skonala aj jeho manželka Nina. V roku 1994 Ministerstvo vnútra ČR zrušilo rozsudok nad Vlastom Burianom.