Koktejl.sk
Slovensko sa v najnovšom Indexe prosperity posunulo oproti minulému roku o jedno miesto vyššie na 23. priečku spomedzi 27 krajín Európskej únie. Napriek miernemu zlepšeniu krajina ostáva stále v spodnej časti rebríčka a v porovnaní s vyspelejšími štátmi EÚ naďalej zaostáva najmä vo výkonnosti ekonomiky. Slovensko bude v roku 2026 patriť k najslabšie rastúcim ekonomikám strednej Európy, vyplýva zo štvrtého vydania Indexu prosperity, ktorý vo štvrtok predstavila Slovenská sporiteľňa (SLSP).
„Situácia domácností sa trochu zlepšila v tom, že ich výdavky na bývanie voči disponibilnému príjmu sa vyvíjali oproti iným krajinám trochu lepšie. Je to dané tým, že úrokové sadzby z hypotekárnych úverov v minulom roku klesli, zároveň ceny energií pre väčšinu ľudí boli zastropované,“ priblížila dôvody mierneho zlepšenia SR v Indexe prosperity hlavná ekonómka SLSP Mária Valachyová.
Táto situácia sa podľa odborníčky zrejme v tomto roku zmení, pretože úrokové úrokové sadzby išli znovu hore a Európska centrálna banka ich pravdepodobne zvýši. Ceny energií sa takisto nedajú stropovať navždy. „Výdavky domácností pôjdu zrejme hore,“ uviedla.
Nízke postavenie SR v rebríčku súvisí s tým, že Slovensko je ekonomicky oproti západným štátom stále chudobnejšie. „Zhoršila sa nám aj konkurencieschopnosť. Dane sme zvýšili možno až príliš, dane z príjmov firiem sú vysoké,“ upozornila Valachyová s tým, že sa zvýšili aj dane fyzických osôb a nepomohla ani transakčná daň. Priveľké daňové zaťaženie podľa nej konkurencieschopnosti nepomáha.
Odporučila zvýšiť výdavky na výskum a vývoj, vzdelávanie, viac využívať umelú inteligenciu a digitalizáciu, ako aj viac sa integrovať s Európou, ťažiť z výhod členstva v EÚ vrátane lepšieho využívania eurofondov a zlepšenia podnikateľského prostredia. „Mali by sme nabrať odvahu na zvrátenie krokov, ktoré ekonomike nesvedčia, ako sú napríklad privysoké dane a znížiť ich. Treba sa nám lepšie pripraviť aj na možnosť hybridnej vojenskej hrozby,“ poukázala Valachyová.
Podľa analytikov bude Slovensko v roku 2026 patriť k najslabšie rastúcim ekonomikám strednej Európy. Odhad rastu HDP na úrovni 1 % zaostáva za Poľskom, Českom aj Maďarskom, pričom domácu ekonomiku budú tlmiť najmä vysoké dane, opatrná spotreba domácností aj neisté zahraničné prostredie. Výrazne zvýšenie verejných výdavkov v posledných rokoch vyšší ekonomický rast neprinieslo.
Na čele rebríčka Indexu prosperity sú Švédsko, Holandsko, Írsko, Dánsko a Slovinsko. Z okolitých krajín EÚ je Rakúsko na 11. mieste, Poľsko na 12., Česko na 15., Maďarsko na 24. mieste.
„Ekonomický rast za posledných päť rokov bol u nás nižší ako v okolitých krajinách. Ako som spomínala, vysoké dane nám nepomáhajú. Medzi naše výhody stále patrí to, že máme euro, relatívne lacnú a vzdelanú pracovnú silu,“ poznamenala Valachyová. Prílev nových zahraničných investícií podľa nej už nie je taký veľký ako v minulosti. Potrebné sú štrukturálne reformy, lepšie školstvo, aby sa zabránilo odchodu mladých ľudí do zahraničia.
Generálna riaditeľka SLSP Michaela Bauer označila dôveru občanov aj investorov v budúcnosť krajiny za jeden z kľúčových predpokladov dlhodobej prosperity Slovenska. „Ak sa nám ju podarí spoločne posilňovať naprieč verejným aj súkromným sektorom, máme šancu opäť sa vydať na cestu konvergencie a postupného približovania životnej úrovne Slovenska k najvyspelejším krajinám Európy,“ dodala.
Slovensko sa podľa analytikov môže posunúť vyššie len vtedy, ak obnoví svoj rastový príbeh. Zmena musí nastať nielen na makroúrovni, ale aj na úrovni jednotlivcov. Inak sa k životnej úrovni najvyspelejších štátov Európy nepriblížime.
Koktejl.sk
