Patrila medzi najkrajšie české herečky svojej doby a o úlohy vo filmoch nemala núdzu. Jana Brejchová (83) sa narodila 20. januára 1940 v Prahe. Vyrastala v početnej rodine a film do jej života vstúpil už v ranom detstve.
Keď režisér Jiří Sequens pripravoval nakrúcanie filmovej drámy Olověný chléb (1953), jeho asistent Ladislav Helge hľadal po pražských základných školách vhodnú predstaviteľku pre úlohu dievčaťa Píďalky. A vybral si Janu Brejchovú. Touto postavou sa pre ňu rozbehla kariéra, ktorá mala v určitých obdobiach aj medzinárodný ohlas.
Dievčenský pôvab i vyspelé herectvo uplatnila vo filmoch Žižkovská romance (Zbyněk Brynych, 1958) a Morálka paní Dulské v réžii Jiřího Krejčíka (1958). V tom istom roku sa stala najúspešnejšou českou herečkou. Režisér Krejčík, ktorého si Brejchová mimoriadne vážila, jej ponúkol aj hlavnú úlohu vo filme Probuzení (1959), ktorý realisticky zobrazoval život mladej generácie.
Ďalšiu presvedčivú kreáciu predviedla Brejchová v okupačnej dráme režiséra Jiřího Krejčíka z roku 1960 Vyšší princip. Za túto úlohu získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne Striebornú plachtu. Do tohto obdobia však patrí aj jej prvé nevydarené manželstvo s režisérom Milošom Formanom.
Trofej z Locarna odštartovala Brejchovej medzinárodnú kariéru a začala nakrúcať v Rakúsku a Nemecku. Pri práci v Nemecku sa zoznámila so svojim druhým manželom – nemeckým režisérom a hercom Ulrichom Theinom, ktorého si zobrala z trucu a neskôr to veľmi trpko oľutovala. Ich vzťah trval necelé dva roky a herečka sa mala stať prvýkrát mamou. Porodila však mŕtve dieťa.
„Bola to jedna veľká shakespearovská pomsta. Ty si mi ublížil a ja ti ukážem. Chcela som rýchlo a všetko znovu. Muža, rodinu, dieťa. Pán Boh ma za ten zlý úmysel potrestal, porodila som mŕtve dieťa. Z pomsty sa nemá robiť nič,“ prezradila v minulosti herečka.
Po tejto rane prišla pre Brejchovú ďalšia. Lekári jej povedali, že dieťa už nikdy mať nebude. „Tak veľmi som túžila po dieťati, že som chodila na rôzne injekcie a podstupovala všetko možné, len aby som otehotnela. Veľa rokov sa nedarilo. Nebolo to naozaj ľahké, šance mi žiadne nedávali. Terka je vlastne veľký zázrak, ktorý sa narodil,“ povedala v roku 2014 pre český Blesk.
PRED OLTÁROM PO ŠTVRTÝKRÁT
Pôsobenie pred kamerou v 60. rokoch rozširovala o komediálny žáner, a to aj vďaka svojmu tretiemu manželovi hercovi Vlastimilovi Brodskému. Spolu hrali vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (Ján Roháč, 1964), Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966), alebo Farařův konec v réžii Evalda Schorma (1968).
V prvej polovici 70. rokov minulého storočia Brejchová opäť po boku Brodského hrala v komédii Ďábelské líbánky (Zdeněk Podskalský, 1970), či vo filme Noc na Karlštejne (Zdeněk Podskalský, 1973). V roku 1974 si s Brodským zahrala manželskú dvojicu v komédii Petra Schulhoffa Hodíme se k sobě, miláčku...?
V snímke z lekárskeho prostredia excelovala po boku Miroslava Macháčka. Divákov tiež zaujala v trpkej komédii Kráska v nesnázích (Jan Hřebejk, 2006). Nezabudnuteľné je Brejchovej stvárnenie kráľovnej v úspešnom seriáli Arabela autorskej dvojice Václav Vorlíček a Miloš Macourek.
Bola takmer výhradne filmovou herečkou. Na počiatku svojej kariéry odmietla ponuku režiséra Jana Kačera, aby sa stala členkou slávneho pražského Činoherního klubu. Na javisko vstúpila prvý raz v roku 1970 na pôde Divadla Na Vinohradech. V 80. rokoch ju zviditeľnila divadelná komédia Dobrou noc, mami, v ktorej po boku Květy Fialovej žala úspechy po celom Československu.
Po Vlastimilovi Brodskom sa životným partnerom Brejchovej stal herec Jaromír Hanzlík, s ktorým sa však nezosobášila. Jej štvrtým a posledným manželom bol herec Jiří Zahajský. S Vlastimilom Brodským má dcéru Terezu, ktorá je tiež veľmi úspešná divadelná, televízna i filmová herečka.