Už ako dieťa rád zabával svoje okolie napríklad imitovaním rozhlasových hlásateľov. Jiří Lábus (73) je skvelým divadelným a filmovým hercom, ktorý má na konte viac než 200 filmov. K nim treba prirátať televízne seriály, zábavné programy a predovšetkým divadelné herectvo.
Napriek svojej popularite sa však nikdy neoženil a nemal deti. O Lábusovom súkromí sa toto nahovorilo mnoho, no jednej historke uverili všetci. Počas pôsobenia v libereckom divadle jeho kolega o ňom rozhlásil, že sa oženil s dcérou ruského dôstojníka. Pridal, že novomanželia bývajú v Mimoni v bloku B a Jirkova vyvolená sa volá Irina Lukavskaja. Túto správu potom rozoslal na všetky inštitúcie a po všetkých známych vrátane osôb, ktorých si Lábus vážil, píše web nasehvezdy.cz.
Tomu potom chodili listy od množstva ľudí a jeden z nich bol aj od režisér Ewalda Schorma († 59), ktorému komunisti zakázali nakrúcať. „Ten mi vtedy napísal: ‚Jirko, je to Tvoj život, no uvidíš sám…‘,“ smeje sa dodnes a dodáva, že jediný pozitívny ohlas dostal od herečky Jiřiny Švorcovej († 83), ktorá mu poslala matriošky.
Na tomto vtipe sa však veľmi nesmiala jeho priateľka, ktorá obdržala obálku na vrátnici divadla, keď išla na skúšku. „Rozplakala sa, že som jej nepovedal, že sa budem ženiť,” prezradil kedysi Lábus.
Jiří Lábus sa narodil 26. januára 1950 v Prahe. Po absolvovaní gymnázia sa rozhodoval medzi výtvarným umením a hereckou dráhou, napokon v roku 1973 vyštudoval herectvo na Divadelnej akadémii múzických umení (DAMU) v Prahe. Šéf divadla Ypsilon Jan Schmid mu ponúkol angažmán vo svojom súbore, ktorého domovom bol v tom čase Liberec. Divadlo sa presťahovalo do Prahy a Jiří Lábus je mu verný dodnes.
Prvý raz sa pred kamerou objavil v roku 1971 v televíznom filme Otakara Koska Žebrácká opera. Výraznejšiu postavu labilného mladíka mu v roku 1973 ponúkol Dušan Klein vo svojej detektívke Zatykač na královnu. Podobné epizódne úlohy dostával Lábus aj v ďalších rokoch – či už to bol brat hlavnej hrdinky v Hre o jablko Věry Chytilovej (1976), alebo zamestnanec letiska v sci-fi komédii Jindřicha Poláka Zítra vstanu a opařím se čajem (1977).
Objavil sa aj v komédii Buldoci a třešně, ktorú v roku 1981 nakrútil Juraj Herz, či sa ako Zřízenec nula mihol v ďalšej komédii Srdečný pozdrav ze zeměkoule režiséra Oldřicha Lipského (1983). V tom čase však už Lábusova herecká hviezda stúpala strmo nahor, a to vďaka seriálu Arabela, ktorý v roku 1980 vznikol v tvorivej dielni scenáristu Miloša Macourka a režiséra Václava Vorlíčka. Lábus si ako zlý čarodejník Rumburak získal práve také sympatie divákov ako kladné postavy seriálu a ich protagonisti.
Veľký priestor Lábusovmu autorskému herectvu, a tiež zmyslu pre improvizáciu a pre absurdný humor, vytvoril zábavný program Možná přijde i kouzelník, ktorý televízia vysielala od roku 1982. V ňom Lábus tvoril stabilnú zostavu spolu s Oldřichom Kaiserom a spevákom Jiřím Kornom. Mnohé scénky z „kúzelníkov“ doslova zľudoveli, ako napríklad Těžký týden inženýra Kubrta, či návšteva u psychológa, kde Lábus stvárnil pubertálneho pacienta Lůďu.
Rok 1983 priniesol Lábusovi hlavnú rolu v bláznivej sci-fi komédii Babičky dobíjejte přesně! Ladislava Rychmana. Herec sa tiež prvý raz objavil v divácky úspešnej komédii Slunce, seno, jahody režiséra Zdeňka Trošku. Svoju postavu šéfa živočíšnej výroby si zahral aj v pokračovaniach Slunce, seno a pár facek (1989) a Slunce, seno, erotika (1991).
Vedľajšia úloha vo filme Amerika (1994) mu priniesla ocenenie v podobe Českého leva. V roku 1996 hral vo filme Vladimíra Michálka Zapomenuté světlo, v rozprávke Lotrando a Zubejda Karla Smyczeka, no predovšetkým sa na divadelných doskách zaskvel v inscenácii Hlava Medúzy, za ktorú o rok neskôr získal divadelnú Cenu Thálie.