Koktejl.sk
Podľa autorov nového výskumu by mohla meditácia zameriavajúca sa na pomalé dýchanie znižovať riziko rozvoja demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Vedci zistili, že existuje súvislosť medzi pravidelnou meditáciou s pomalým dýchaním a nižšou hladinou amyloidu beta v krvi. Tento peptid sa môže v mozgu zhlukovať do povlaku, ktorý je jedným z typických znakov Alzheimerovej choroby.
„Zistili sme, že každodenné sedenie zahŕňajúce pomalé dýchanie, ktoré zvyšuje kolísanie srdcovej frekvencie, má tendenciu znižovať hladiny amyloidu beta v krvi,“ uviedla hlavná autorka štúdie doktorka Mara Matherová, profesorka gerontológie, psychológie a biomedicínskeho inžinierstva na Univerzite. Amyloid beta je bežným vedľajším produktom bunkovej aktivity, ktorý je za normálnych okolností z tela odstraňovaný. Pokiaľ sa však hromadí, môže sa začať zhlukovať v mozgu.
Štúdie sa zúčastnilo 89 zdravých dospelých vo veku osemnásť až tridsaťpäť rokov, ktorí predtým meditáciu pravidelne nepraktizovali. Účastníci boli náhodne rozdelení do troch skupín. Jedna skupina dýchala pomaly v rytme piatich sekúnd nádych a piatich sekúnd výdych, teda približne šesť dychov za minútu. Druhá skupina meditovala bez stanoveného rytmu dýchania. Cvičenie vykonávali dvadsať minút dvakrát denne počas jedného týždňa.
Z analýzy krvných vzoriek odobraných pred a po štúdii vyplýva, že v skupine s pomalým dýchaním hladina amyloidu beta klesla, zatiaľ čo v skupine bez riadeného dýchania naopak vzrástla. „Naše zistenia naznačujú, že u meditačných praktík, ktoré zahŕňajú pomalé dýchanie, je väčšia pravdepodobnosť, že dôjde k zníženiu hladín amyloidu beta v plazme ako u tých, ktoré ho neobsahujú,“ dodala Matherová.
Autori štúdie zároveň upozorňujú, že zníženie hladiny amyloidu beta v krvi automaticky neznamená zníženie rizika Alzheimerovej choroby. Výsledky však prichádzajú v čase, keď počet ľudí s demenciou v Spojenom kráľovstve naďalej rastie. V súčasnosti ňou trpí takmer jeden milión obyvateľov a do roku 2040 sa očakáva nárast na 1,4 milióna.
Koktejl.sk
