Koktejl.sk
Keď Emil Horváth hovorí o hereckej dráhe, pripomína význam talentu, disciplíny, pokory a pracovitosti. Podľa neho nestačí mať predpoklady – dôležité je aj to, ako človek pristupuje k svojej práci a príležitostiam.
Emil Horváth ml. patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, ktorý počas svojej kariéry pomohol formovať celé generácie mladých hercov. Narodil sa 12. novembra 1945 v Nitre a herectvo vyštudoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1968. Jeho prvým pôsobiskom bolo Divadlo SNP v Martine, nasledovala bratislavská Nová scéna a v roku 1983 nastúpil do Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobil viac ako štyri desaťročia. Svoj odchod do externého prostredia oznámil v januári 2026.
Tridsať rokov zároveň pôsobil ako pedagóg na VŠMU a v júni 2005 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora v odbore divadelné umenie a veda.
Sebadisciplína ako základ umeleckého remesla
V rozhovore pre portál Teraz.sk priblížil, akú mieru zodpovednosti si podľa neho vyžaduje herecké povolanie a čo všetko musí umelec zvládnuť, aby naplnil očakávania divákov. „Umenie je chôdza po tenkom ľade, ktorá, pokiaľ chcete prejsť bez ujmy, musíte dodržiavať tvrdú sebadisciplínu a pokoru k životu, ľuďom navôkol a v konečnom dôsledku aj k sebe samému. Herec musí byť zodpovedný, lebo každý večer, keď vyjde na javisko, od neho divák očakáva maximálny a úprimný výkon. Pokiaľ nie je v poriadku, pokiaľ je indisponovaný vlastným pričinením, je na najlepšej ceste do pekla,“ povedal rešpektovaný herec.
Táto myšlienka sa odráža aj v jeho pohľade na mladú hereckú generáciu. Horváth upozorňuje, že talentovaných ľudí je veľa a samotné nadanie preto nemusí stačiť. Dôležité sú aj pracovitosť, vnútorná vyrovnanosť a schopnosť počkať si na vhodnú príležitosť.
Rodina pred pracovným vyťažením
Po desaťročiach intenzívnej kariéry si uvedomil, že pracovné nasadenie má svoje hranice a po tridsiatich rokoch ukončil svoje pedagogické pôsobenie na VŠMU. „Mojou vyťaženosťou a zaneprázdnenosťou trpela moja rodina. Pochopil som, že život plynie až príliš rýchlo,“ vysvetlil v rozhovore pre Bratislavské noviny. Opísal, ako sa mu počas dňa striedali školské povinnosti, divadelné skúšky, večerné predstavenia a nakrúcanie. Napokon dospel k rozhodnutiu, že niektorú z týchto činností musí obmedziť.
Zmena mu umožnila venovať viac času manželke a ostatným blízkym, ale aj sústrediť sa na prácu bez neustáleho časového tlaku. Pre Aktuality.sk uviedol, že roky plynú mimoriadne rýchlo a nie vždy máme šancu vychutnať si chvíle, ktoré prinášajú radosť. „Náš život v tejto spoločnosti nemá rovnováhu medzi prácou a pôžitkami z nej. Mám pocit, že aj to urýchľuje život a dáva ho do šialeného tempa. Človek si nevie uvedomiť a vychutnať okamihy. Tempo je veľmi rýchle,“ konštatoval.
Koktejl.sk
