Koktejl.sk
Epizódy javu El Niño boli počas posledných štyridsiatich rokov takmer o štyridsať percent silnejšie ako počas predchádzajúcej tisícky rokov. Vyplýva to zo štúdie vedcov z Michiganskej univerzity, ktorí skúmali koraly na Galapágoch.
Tím odobral jadrové vzorky z trinástich koralov, od starých koralových balvanov až po živé kolónie. Z analýzy vyplynulo, že počas posledných štyridsiatich až päťdesiatich rokov došlo k veľmi silným epizódam El Niño, zatiaľ čo v starších vrstvách bolo veľmi jasné, že dochádzalo k javom s nižšou intenzitou.
„V minulosti nevidíme obdobie, kedy by epizódy El Niño boli také silné ako dnes. Ukazujeme, že sila javu El Niño sa mení súbežne s rastom globálnej teploty. Veľké epizódy z posledných štyridsiatich rokov nie sú v kontexte uplynulého tisícročia normálne,“ uviedla hlavná autorka štúdie profesorka Julia Coleová.
Klimatický cyklus ENSO prechádza medzi teplými fázami El Niño a chladnými fázami La Niña raz za dva až sedem rokov. Počas javu El Niño slabnú alebo sa obracajú pasáty, ktoré bežne ženú teplú vodu Tichého oceánu smerom k Austrálii. Pri západnom pobreží Južnej Ameriky sa potom pri hladine hromadí teplá voda, ktorá sa postupne šíri, zvyšuje priemernú globálnu teplotu a narúša počasie po celom svete.
Vedci použili aj klimatické modely posledného tisícročia, do ktorých zahrnuli históriu sopečných erupcií a premenlivosť slnečnej aktivity. Modely neposkytli dôkaz, že by také rozsiahle zmeny mohli byť vyvolané prirodzenými procesmi, čo podľa vedcov ukazuje predovšetkým na globálne otepľovanie.
„El Niño je významným zdrojom klimatických extrémov. Ak silnie, zosilňujú sa aj jeho dopady,“ povedala Coleová. Medzi ne zaradila suchá, povodne, požiare vo voľnej krajine a potravinovú neistotu, ale aj škody na domoch, diaľniciach a železniciach či zdravotné riziká.
Koktejl.sk
