Koktejl.sk
V tamojších veľkomestách ľudia drogu užívajú vo veľkom, pričom z ich tela odchádza močom do čistiarní odpadových vôd, kde ju však nedokážu zachytiť. Tak sa dostáva do riek, kde ovplyvňuje správanie mladých lososov atlantických. Dokázali to austrálski vedci.
Vo svojom výskume biológovia z Griffith University v Brisbane sledovali viac než stovku mladých lososov počas ôsmich týždňov vo švédskom jazere Vättern. Ryby boli rozdelené do troch skupín – vystavené kokaínu, jeho hlavnému metabolitu benzoylekgonínu a kontrolnej skupine. Ukázalo sa, že lososy vystavené benzoylekgonínu preplávali približne dvakrát väčšiu vzdialenosť za týždeň než ostatné jedince a rozptýlili sa až o 12,3 kilometra ďalej po jazere.
Zmeny sa navyše v priebehu času zosilňovali, čo naznačuje zásadný vplyv na spôsob, akým ryby využívajú svoje prirodzené prostredie. „To, kam ryby smerujú, určuje, čo jedia, kto ich loví a ako sú štruktúrované populácie. Ak znečistenie tieto vzorce mení, môže to ovplyvniť ekosystémy spôsobmi, ktorým len začíname rozumieť,“ uviedol Marcus Michelangeli z Griffith University v Brisbane.
Kokaín a jeho deriváty sa do riek a jazier dostávajú predovšetkým prostredníctvom odpadových vôd, ktoré tieto látky nedokážu úplne odstrániť. Doterajšie výskumy pritom prebiehali iba v laboratórnych podmienkach, zatiaľ čo táto štúdia potvrdzuje podobné účinky aj vo voľnej prírode.
„Predstava, že kokaín ovplyvňuje ryby, môže pôsobiť prekvapivo, no realitou je, že voľne žijúce živočíchy sú denne vystavené širokej škále látok pochádzajúcich od ľudí. Neobvyklý nie je experiment, ale to, čo sa už deje v našich vodách,“ varuje Michelangeli.
Koktejl.sk
