Veľká noc môže znamenať veľa – pre niekoho sú to tradičné oblievačky a korbáče, pre iných pokojné chvíle s rodinou či duchovné rozjímanie. O svoje veľkonočné zvyky a pocity sa s nami podelili herci z obľúbených seriálov Ranč, Nemocnica, Večne mladí či Na chalupe. Kým niektorí sa tešia z jemnej symboliky, iní sa zverili aj s dávkou traumy zo studenej vody. Prečítajte si ich úprimné a často aj vtipné odpovede!

Veľkonočné tradície udržiavame iba veľmi symbolicky, nepotrpíme si na ne. Sme radi, ak sa ako rodina stretneme a strávime čas spolu, to je pre mňa najvzácnejšie. Pamätám si, ako nám v detstve rodičia zvykli poskrývať veľkonočné sladkosti v babkinej záhrade a my sme ich so súrodencami hľadali a zbierali do košíkov, to som milovala. S úsmevom na to dodnes spomínam.

Odmala som vyrastal v prostredí, kde sa šibalo aj polievalo. V únosnej miere s tým nehodlám prestať.

Naše sviatky sú spojené s návštevou kostola, prípravy jedla a spoločných veľkonočných raňajok. Veľa chlapov v úzkej rodine nemáme, keďže mám sestru. Oco a dedko nás formálne pokvapkajú vodou, už si našťastie odvykli od nejakej veľkej polievačky. Veľmi to nepreháňame.

Musím sa priznať, že pre mňa majú veľkonočné sviatky trochu iný význam. Pre mňa je to sviatok, ktorým si pripomíname Ježiškovu obetu za naše hriechy. A keďže ja hreším dosť veľa, mám si čo pripomínať. Väčšinou mi to spytovanie svedomia zaberie celé sviatky. Kým skončím so spytovaním, je po sviatkoch a idem naspäť do práce.

Nám šibe dostatočne, stačí polievanie.

Musím povedať, že veľkonočné tradície nemám v láske. Vždy ma iritovalo, keď k nám do domu moja mužská strana rodiny doslova vtrhla a začali ma šibať a polievať. Cítim v súvislosti s týmito sviatkami vďaka tomu dosť veľkú pachuť. Snažím sa to však otočiť na sviatky znovuzrodenia a oslavy nového života, jari a tráviť ich tak, aby ma to tešilo.

Ako dieťa som mala trochu fóbiu z polievania. Môj otec nás s mojou sestrou vždy ráno na veľkonočný pondelok prekvapil pohárikom studenej vody a to nebolo najpríjemnejšie. Preto som mojich synov naučila, že u nás sa nepolieva – môžeme šibať, ale aj to len symbolicky. Namiesto toho veľa varíme, máme svoje obľúbené veľkonočné jedlá a užívame si prírodu, a že môžeme byť spolu.

A užívajú si to s nami aj naši dvaja psi (sú to československí vlčiaci môjho syna), ktorí môžu slobodne behať po sade. A samozrejme – výzdoba! Tú veľmi milujem – zdobím chalupu, robím si ikebany, prinášam si vetvičky z lesa a ozdobujem ich vajíčkami, aj tými, ktoré sme zachovali ešte po starých rodičoch. A tiež si na jar vždy kúpim trvalky a vysádzam ich okolo chalupy – aj keď ich neskôr zjedia zvieratá.