Koktejl.sk
Celá kauza okolo knihy rozhovorov Jozefa Banáša s Milanom Lasicom († 81) odštartovala tým, že sa voči jej vydaniu ostro ohradila rodina zosnulého humoristu. Dcéra Hana Lasicová verejne poukázala na to, že s vydaním publikácie nesúhlasí. Ako zdôraznila, jej otec nebol s Banášom kamarát a zverejnenie týchto rozhovorov by si neželal.
Po tomto vyjadrení nabrali udalosti rýchly spád. S autorom ukončilo spoluprácu najväčšie slovenské knižné vydavateľstvo Ikar. Následne definitívne pozastavilo ďalšiu distribúciu a propagáciu knihy rozhovorov vydavateľstvo News and Media Holding (NMH).
„Rozpútala konflikt, ktorého sme nechceli a ani nechceme byť súčasťou,“ uviedol pre portál medialne.sk generálny riaditeľ vydavateľstva NMH Michal Teplica. Zlom v postoji vydavateľstva nastal po tom, ako sa na verejnosti objavili dve zásadné skutočnosti.
„Prvou bol písomný prísľub Jozefa Banáša rodine, že rozhovory nevydá. Autor medzičasom priznal, že tento prísľub porušil,“ konštatoval Teplica. Druhou okolnosťou, o ktorej v čase vydania nevedeli, bola korešpondencia z roku 1992, ktorú zverejnila Lasicova dcéra.
V piatok Hana Lasicová citovala z otcovho listu, ktorý si pripravoval nanečisto a chcel ho adresovať Banášovi. „Začalo sa to všetko listom od Jozefa Banáša, v podstate sa v ňom vyhráža otcovi, že verejne znemožní našu rodinu, ak sa môj otec zaňho neprihovorí na príslušných miestach,“ vysvetlila.
Zároveň zverejnila aj Banášove slová, ktorými svoju spoluprácu s tajnou službou v liste zľahčoval. „Netajil som spoluprácu s ŠtB, ktorú však ja nazývam kontrolou,“ dodala. „Mne sa vyhrážať nebudeš. Nebudeš ma ani vydierať. To, že si bol eštébák, mi nevadí, ale nezaťahuj ma do toho,“ napísal vtedy rezolútne Lasica.
Banáš upozornil na to, že ako hlavný argument Lasicová použila len „koncept“ Lasicovho listu. „Ak by s ním súhlasil, asi by mi ho poslal,“ dodal s tým, že si agentov vymýšľali, aby na nich brali peniaze. „37 rokov ma obviňujú, že som udával, a zatiaľ sa nenašiel jediný, ktorého by som udal,“ konštatuje.
Na sociálnych sieťach sa k sporu, ktorý rezonuje Slovenskom, vyjadril už aj Ústav pamäti národa (ÚPN). Podľa ústavu sa Jozef Banáš v roku 1992 priznal, že spolupracoval s ŠtB.
„Informácie, ktoré poskytoval Jozef Banáš ‚LOTOS‘, nezostávali len v jeho agentúrnom spise. Dokazuje to aj informácia z 3. augusta 1989 o záujme rakúskeho novinára Franza Edera urobiť rozhovor s predsedom JRD Slušovice. XII. správa ZNB v Bratislave ju poslala Oddeleniu ŠtB Gottwaldov so žiadosťou o zabezpečenie sledovania F. Edera,“ uvádza inštitúcia.
Reakcia Rizmana
Na zistenia ÚPN a stiahnutie knihy následne reagoval aj Juraj Rizman vo svojom príspevku na Instagrame. „Ústav pamäti národa robí skvelú prácu!“ napísal riaditeľ komunikácie a vzťahov s verejnosťou v organizácii Post Bellum.
K celej situácii zároveň pridal svoj osobný a kritický postoj. „A som veľmi smutný, že 37 rokov po revolúcii ešte stále riešime agentov komunistickej Štátnej tajnej bezpečnosti, ktorí robia zlobu vo verejnom priestore,“ dodal Rizman. FOTO príspevku nájdete v galérii.
Koktejl.sk
