Aj napriek protestom fanúšikov sa český režisér Zdeněk Troška (72) rozhodol, že definitívne končí s nakrúcaním. Oficiálne je na dôchodku už desať rokov a tento čas si veľmi pochvaľuje. Hoci mnohí jeho kolegovia z brandže sa musia v jeho veku stále obracať, on sa už z penzie vrátiť nemieni. Ako sa mu žije? To prezradil pre web České důchody.
Na výšku dôchodku sa nesťažuje, aj keď si myslí, že by mohol dostávať viac, no podľa vlastných slov žije skromne a veľa toho už nepotrebuje. Jedným dychom však dodáva, že na dôchodok bol pripravený. „Mne stačí chlieb natretý syrom, na to si dám na plátky nakrájaný cesnak a máte perfektné raňajky. Vajcia samozrejme a potom paradajky. Ja veľa peňazí k životu nepotrebujem,“ povedal v roku 2023.
„Keby pritlačili, vôbec by som sa nehneval. Ale musím držať hubu, aby mi nezobrali aj to, čo mi dali,“ dodal s úsmevom, no potom skritizoval politikov. „Dôchodcovia by sa mohli mať lepšie, to viete, že áno, keby ich vláda neokrádala o peniaze, ktoré si zaslúžia. Toto beriem ako podraz, celý život makali, robili všetko pre to, aby si ušetrili nejaké peniaze na dôchodok a potom príde nejaký - a ten im to zoberie? To je sprostota toho najväčšieho rádu, nehnevajte sa. A je to jedno, či tam je ten, alebo onen, jednoducho to sa nerobí,“ myslí si.
Zdeněk Troška sa narodil 18. mája 1953 v juhočeskej obci Hoštice, ktorú preslávil vo svojich filmoch. Strednú školu, vrátane maturity, absolvoval na Camotovom lýceu vo francúzskom Dijone. V roku 1978 ukončil pražskú Filmovú a televíznu fakultu (FAMU), odbor filmová a televízna réžia.
Filmovým debutom Trošku bol rozprávkový film Jak rodí chlap (1979). Ako pomocný režisér sa podieľal na filme režisérky Věry Plívové-Šimkové Krakonoš a lyžníci (1980). Ďalej to bola spolupráca so Zdeňkom Podskalským na komédii Křtiny (1981), či na filme Revue na zakázku (1982).
Do povedomia divákov sa dostal komédiou z prostredia základnej školy Bota jménem Melichar (1983). V tom istom roku natočil prvý diel mimoriadne úspešnej trilógie komédií Slunce, seno, jahody (1983). Ďalej možno spomenúť rozprávku O princezně Jasněnce a létajícím ševci (1987) a pokračovanie komédie Slunce, seno a pár facek (1989). Trilógiu zavŕšil v roku 1991 komédiou Slunce, seno, erotika.
Nasledujúce roky patrili rozprávkam. V roku 1994 natočil Zdeněk Troška Princeznu ze mlejna, Z pekla štěstí (1999), Princezna ze mlejna 2 (2000), Z pekla štěští 2 (2001) a v roku 2002 to bol film Andělská tvář. Ku komédiám sa režisér vrátil ďalšou úspešnou trilógiou, tentoraz inšpirovanou českým ľudovým humorom a vtipmi Kameňák 1, 2 a 3 (2003, 2004, 2005).
Po trojročnej odmlke režisér priniesol na plátna opäť rozprávku Nejkrásnější hádanka (2008). Nasledovali komédie Bez předsudků (2009) a Doktor od jazera Hrochů (2010), ktorú o rok neskôr vystriedala opäť rozprávka Čertova nevěsta (2011).
Dosiaľ poslednú komediálnu trilógiu natočil v rokoch 2013 až 2015 pod názvom Babovřesky 1, 2 a 3. Komédia vznikla na námet jeho slovenského fanúšika Luboša Draganovského. Posledné tri Troškove filmy boli opäť rozprávky - Strašidla (2016), Čertoviny (2019) a Zakleté pírko (2019).
Popri filmovej tvorbe sa režisér venoval aj divadlu. S úspechom sa stretli jeho réžie Verdiho Dona Carlosa (Smetanovo divadlo, 1989) a Dvořákovej Rusalky na Křižíkovej fontáne na pražskom Výstavisku (1995 – 1999). V roku 1998 mal v Divadle J. K. Tyla v Plzni premiéru jeho balet Čertoviny na hudbu Petra Maláska. Úspešný bol aj muzikál Hamlet v pražskom Divadle Kalich.
Za najväčší úspech vo svojej kariére považuje to, že natočil niekoľko filmov, ktoré ľudia milujú, poznajú ich naspamäť a tešia sa z nich. „To je ten Oscar alebo Český lev. Žiadna cena, ktorá je vymyslená pár ľuďmi, to nezachráni,“ povedal. Zdeněk Troška je jedným z najpopulárnejších a komerčne najúspešnejších režisérov českého filmu. Jeho filmy získali mnoho ocenení a predali sa do viac ako 30 krajín.
