Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici augusta 2026, víťazom by sa stala strana Smer-SD s podporou 19,2 % voličov. V tesnom závese za ňou sa umiestnilo Progresívne Slovensko so ziskom 18,5 %, pričom odstup medzi prvými dvoma subjektmi dosahuje len 0,7 percentuálneho bodu.
Ukázal to model agentúry SANEP spracovaný pre spravodajskú televíziu ta3. V porovnaní s júlom si Smer mierne pohoršil o 0,4 percentuálneho bodu, zatiaľ čo PS o rovnaký podiel vzrástlo. Tretie miesto v prieskume obsadilo hnutie Republika, ktorému vyjadrilo priazeň 12,2 % opýtaných (medzimesačný nárast o 0,6 bodu).
V prepočte na mandáty v Národnej rade SR by najpočetnejšie zastúpenie dosiahol Smer-SD s 34 poslancami. Druhé Progresívne Slovensko by obsadilo 33 poslaneckých kresiel a tretiemu hnutiu Republika by v parlamente pripadlo 22 mandátov.
Do zákonodarného zboru by sa dostalo celkovo osem politických subjektov. Do poslaneckých lavíc by si zasadli aj zástupcovia hnutia Slovensko s 15 mandátmi pri zisku 8,5 % hlasov, SaS so 14 kreslami a podporou 7,8 % a Hlas-SD s 12 zástupcami a ziskom 6,9 %.
Poslednými dvoma stranami, ktoré by prekročili potrebnú päťpercentnú hranicu, sú KDH s 11 poslancami a podporou 6,4 % a napokon Demokrati, ktorým by zisk 5,3 % hlasov priniesol deväť mandátov.
Pred bránami parlamentu by zostali SNS so ziskom 4,6 %, Aliancia – Szövetség so 4,4 % aj Sme rodina s 3,5 % hlasov. Žiadne ďalšie kandidujúce subjekty by hranicu zvoliteľnosti neprekročili.
Účasť vo voľbách deklarovalo 67,9 % rozhodnutých respondentov a práve z ich hlasov bol volebný model zostavený. Ďalších 14,3 % oslovených sa nevedelo rozhodnúť, koho by volili, a 17,8 % respondentov by sa na hlasovaní vôbec nezúčastnilo. Prieskum vznikol v období od 12. do 18. augusta 2026 na reprezentatívnej vzorke 2 300 plnoletých obyvateľov Slovenska.
Kto vedie v dôveryhodnosti predsedov strán?
Súčasťou zberu dát bolo aj hodnotenie dôveryhodnosti predsedov jednotlivých politických strán. Najvyššej miere dôvery spomedzi sledovaných lídrov sa teší predseda Smeru-SD Robert Fico, ktorému dôveruje 40 % opýtaných a nedôveru mu vyjadrilo 47 %.
Na druhom mieste skončil šéf hnutia Republika Milan Uhrík s 36-percentnou dôverou a 42-percentnou nedôverou. Nasleduje líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému vyjadrilo dôveru 35 % a nedôveru 54 % respondentov.
Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok a šéf SaS Branislav Gröhling získali zhodne 26-percentnú dôveru, pričom Šutajovi Eštokovi nedôveruje 57 % a Gröhlingovi 51 % oslovených.
Šéf KDH Milan Majerský má dôveru u 24 % a nedôveru u 54 % respondentov. Igorovi Matovičovi z hnutia Slovensko dôveruje 17 % a nedôveruje 69 % opýtaných. Predseda Demokratov Jaroslav Naď získal 15-percentnú dôveru, zatiaľ čo nedôveru mu vyjadrilo 66 % oslovených.
Lászlovi Gubíkovi z Aliancie dôveruje 13 % a nedôveruje 44 % ľudí. Na konci rebríčka skončili predseda SNS Andrej Danko s 8-percentnou dôverou pri 66-percentnej nedôvere a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorému dôverujú len 4 % a nedôveruje 64 % respondentov.
