Rubi Rolgue (24) mala pocit, že sa jej život konečne dáva do poriadku - práve sa vydala, presťahovala sa do iného mesta a chýbalo jej už len pár mesiacov do ukončenia štúdia medicíny. Stačil však len jeden moment, keď jej život ohrozujúca krvná zrazenina spôsobila mozgovú smrť a všetko jej vzala, informuje portál Mirror.
Osudný minuloročný aprílový deň spočiatku prebiehal ako zvyčajne, no Rubi z ničoho nič začala mať ťažkosti s dýchaním a nedokázala hýbať nohami. Jej hladina kyslíka rapídne klesla na smrteľnú hladinu 65 %, a v nemocnici zistili, že utrpela bilaterálnu pľúcnu tromboembóliu, pri ktorej krvné zrazeniny upchávajú tepny v oboch pľúcach.
Vo večerných hodinách utrpela prvú zástavu srdca a len o päť hodín neskôr jej srdce prestalo biť na dlhší čas. "Tentoraz som bola klinicky mŕtva viac ako desať minút. Keď mi lekári znovu naštartovali srdce, moje zrenice boli rozšírené a nehybné, nevykazovali žiadnu reakciu na svetlo ani podnety. Bola som vyhlásená za mozgovo mŕtvu,“ zaspomínala si na desivú situáciu.
Mladú ženu klasifikovali ako klinicky mŕtvu po dobu 10 minút a ona tvrdí, že za tento čas sa preniesla do paralelného vesmíru, kde strávila 5 rokov svojej budúcnosti. "Zdalo sa, že môj život jednoducho pokračuje deň za dňom – od roku 2025 do roku 2030. Budúci svet bol pokročilejší a pokojnejší. Neboli sme takí závislí od mobilných telefónov. Technológia automatizovala bežné úlohy, takže ľudia mali viac času na spoločenský život," priblížila študentka medicíny.
"Stále som mala prácu, ale väčšinu času som trávila s manželom a zvyškom rodiny. Ako roky plynuli, všetci sme starli, tak ako by sme bežne mali starnúť počas tých piatich rokov,“ objasnila. V jej alternatívnej realite sa však situácia tiež zhoršila, keď na jednej párty utrpela traumatický útok troch mužov. "Aj v tom svete som skončila v nemocnici, akoby sa moja trauma odrážala v oboch realitách. Bolo to bolestivé, zložité a vyčerpávajúce,“ opísala.
Rubine telo sa v tom momente náhle vrátilo späť do fyzického sveta, čo opisuje ako cestu pekelným tunelom naplneným jej najväčšími strachmi. Napokon sa dotkla svetla, ktoré ju priviedlo späť k životu. Z prebudenia však necítila úľavu, práve naopak. "To bolo skutočné peklo – prebudiť sa v tomto živote," priznala.
„Počas kómy som podstúpila viacero operácií, ale nič som necítila. Bolesť prišla, keď som sa prebudila. Nebola som schopná hovoriť, povedali mi, že mám trvalé poškodenie mozgu a že už nikdy nebudem chodiť. Všetci boli v šoku, keď ma videli späť pri vedomí. Ja som zase bola zmätená, keď som uvidela svojho brata, lebo vyzeral oveľa mladšie ako naposledy, keď som ho videla v roku 2030," poznamenala.
"Trvalo mi dosť dlho, kým som pochopila, že som cestovala v čase. Smrť nie je múr, ale brána do života, ktorý sa nikdy skutočne nekončí,“ podelila sa o svoj príbeh v snahe nájsť odpovede a ukázať ľuďom, že smrť nie je skutočne koniec.
