Richard Stanke prehovoril o krutej smrti milovaného partnera († 39): Už sa to nedalo zastaviť

Dlhoročný člen Činohry Slovenského národného divadla (SND) je verejnosti známy nielen zo slovenských a českých javísk, ale aj z filmu a televízie. Medzi inými si zahral vo vojnovej dráme Protektor (2009), v kriminálke Ve stínu (2012) alebo v komédii Wilsonov (2015). Na televíznych obrazovkách sa predstavil napríklad v snímkach Snehuliaci (1980), Blúznenie srdca a rozumu (1997) alebo Chaos (2000).

Richard Stanke sa narodil sa 12. januára 1967 v Šali. Od detstva pôsobil v rozhlasovej detskej dramatickej družine. Prvý raz daboval už ako sedemročný a jeho prvé stretnutie s kamerou bolo v inscenácii Červená lentilka. Záujem o herectvo ho po krátkom čase strávenom štúdiom žurnalistiky priviedol na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Známy herec sa už roky netají tým, že patrí k LGBTI+ komunite. V minulosti tvoril pár s významným slovenským scénografom a pedagógom Alešom Votavom († 39), ktorý zomrel v roku 2001 po dlhoročnej a ťažkej chorobe. O tom, ako prežíval toto ťažké obdobie prehovoril v podcaste Ľudskosť.

„Keď mu oznámili tú diagnózu (v novembri 1999, pozn. red.), bolo to onkologické ochorenie hrubého čreva, prvýkrát bol operovaný a keďže moja mama vtedy pracovala vo vojenskej nemocnici, tak bola aj priamo pri tom. Ja som vtedy točil a čakal som na telefonát. Operácia dopadla dobre, takže sme všetci pol roka žili v nejakej nádeji, že to bude v poriadku. Všetci ale vieme, aká je to nevyspytateľná choroba a po nejakom čase sa to vrátilo a už sa to rozbehlo do takých rozmerov, že sa to nedalo zastaviť,“ prezradil Stanke a dodal, že v čase keď jeho partner zomieral, tak bol s ním doma.

Votava s chorobou bojoval viac ako rok a pol, no hoci vedeli, že sa blíži koniec, Stanke priznáva, že stále dúfal, že sa niečo zmení. „Bol to neuveriteľné silný človek. Do poslednej chvíle dokonca pracoval. Niekedy v apríli, keď už bol slabý, dostal ocenenie v Prahe a po tom odovzdávaní mal stretnutia s režisérmi, s ktorými pripravoval ďalšie predstavenie. Tá práca ho držala pri živote. V tom čase som skúšal predstavenie na Malej scéne a už bol tak zle, tak som išiel za Jurajom Slezáčkom, aby ma uvoľnil. Bolo pre mňa dôležitejšie s ním stráviť tieto dni, ktoré sme už cítili, že sú posledné,“ zaspomínal si.

Stanke tvoril s Votavom pár osem rokov, ktoré dnes opisuje ako najdôležitejšie v jeho živote a je mu za všetko vďačný. „Pre mňa bolo dôležité, že som toho človeka v živote mal vôbec to šťastie stretnúť. Niekto nezažije ani to.“ Po jeho odchode mu pomohli prekonať toto obdobie najmä rodina a priatelia: „Aj keď sa snažíte na to zabudnúť a nemyslieť, ja som ho mal všade, tak som musel zmeniť aj usporiadanie bytu... Vďaka blízkym ľuďom sa to dalo,“ zakončil Stanke, ktorý dodal, že divadlo je často pre neho ako terapia.