Mimoriadne silné El Niño môže mať podľa vedcov z Chicagskej univerzity závažné následky. Ich správa odhaduje pre obdobie od júna 2026 do februára 2027 približne 451-tisíc úmrtí spôsobených horúčavami navyše oproti bežnému roku. Z toho 239-tisíc pripadá na september až február. Včasné ochranné opatrenia môžu počet obetí znížiť.
El Niño je prirodzený klimatický jav, pri ktorom sa povrchové vody v strednej a východnej časti Tichého oceánu ohrievajú nad obvyklé hodnoty. Mení počasie v rôznych častiach sveta a dočasne zvyšuje globálne teploty. Súčasná mimoriadne silná epizóda sa začala v júni a podľa predpovedí potrvá aj v budúcom roku. Vedci ju prirovnávajú k „pohľadnici z budúcnosti“. Teploty, ktoré dnes pôsobia nezvyčajne, by sa totiž v priebehu niekoľkých desaťročí mohli stať bežnými.
„Prognózy úmrtnosti pre najbližšie obdobie naznačujú, kam smerujeme, ak neprídu nové investície do prispôsobenia sa týmto podmienkam,“ upozorňujú autori správy. Zvlášť ohrozené sú Nigéria, Sudán, Niger a Čad. Od septembra do februára by v nich mohlo v dôsledku horúčav zomrieť dohromady o 66 800 ľudí viac ako obvykle. Pre Indonéziu vedci odhadujú 19 300 úmrtí navyše, pre Indiu 15 800 a pre Brazíliu 13 300.
Načasovanie sa však medzi krajinami líši. V Nigérii a Indonézii pripadá značná časť očakávaných obetí na december až február, takže stále zostáva čas na prípravu. Ani februárom sa pritom riziko nekončí: na severnej pologuli by podľa výskumníkov mohol počet úmrtí súvisiacich s horúčavami ďalej rásť. Pomôcť môžu systémy včasného varovania, lepšia dostupnosť vody a širší prístup k technológiám umožňujúcim chladenie.
Účinnosť viacerých opatrení však bola overená len v niektorých oblastiach. „Už teraz potrebujeme zhromaždiť dôkazy o tom, čo funguje, a následne investovať do príprav a plánovania,“ zdôrazňujú vedci. Priebežne aktualizované predpovede majú ukázať, kde je pomoc najnaliehavejšia.
