Slovenská futbalová legenda priznala smiešny dôchodok: Štátu odvádzal tisíce, úrady mu vymerali penziu vo výške len toľkoto eur!

Bývalý vynikajúci futbalista, reprezentant a tréner Ján Pivarník (78) prehovoril o paradoxoch, ktoré mu priniesla práca v zahraničí. Hoci spoločnému štátu poctivo odvádzal obrovské sumy v devízach zo svojich lukratívnych trénerských zmlúv, pri výpočte dôchodku zažil studenú sprchu. Výraznejšie mu pomohla až zmena slovenskej legislatívy pre úspešných športovcov, vysvetlil pre sportweb.pravda.sk.

Pivarník strávil po ukončení aktívnej hráčskej kariéry dlhý čas v zahraničí, kde si vybudoval meno predovšetkým ako tréner v arabskom svete. Práca za hranicami v tom čase znamenala prísne finančné aj byrokratické povinnosti voči vtedajšiemu spoločnému štátu.

„Každý rok som platil štátu 30 % z toho, čo som zarobil. Išlo o 8 až 10-tisíc dolárov ročne,“ spomína na sumy, ktoré do štátnej kasy prinášal v cenných devízach. Ani to ho neuchránilo pred byrokratickými prekážkami. Pri každom návrate domov na dovolenku viedli jeho prvé kroky povinne do Prahy. Musel tam odovzdať pas kvôli vystaveniu novej cestovnej doložky a zaplatiť štátom požadovanú daň z príjmu.

Hoci Pivarník priniesol štátu počas svojho pôsobenia značné peniaze, po rozdelení Československa zostal z výšky svojej penzie zaskočený. Úrady mu totiž pôvodne vymerali dôchodok vo výške len 195 eur. S touto absurdnou situáciou sa odmietol zmieriť a začal konať. „Volal som do Prahy, zháňal som potvrdenia a argumentoval som tým, že som štátu odvádzal devízy,“ opisuje svoje vtedajšie snahy. „To ste sa mali, pán Pivarník, ozvať, keď sme boli jeden štát,“ znela odpoveď z českej strany po rozdelení republík.

Jeho pôvodne extrémne nízka penzia sa neskôr postupne vyšplhala na 380 eur. Výraznejšia úprava prišla až vďaka slovenskej legislatíve, ktorá pamätá na úspešných reprezentantov.

Na Slovensku bol totiž prijatý zákon, podľa ktorého olympijskí víťazi a medailisti dostávajú mesačnú rentu, ktorej výška sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve. Až vďaka tomuto opatreniu sa Pivarníkov príjem ustálil na dôstojnejšej sume. „Mne dôchodok dorovnali na 500 eur. Toľko dostávam aj teraz,“ uzavrel bývalý športovec.

Ján Pivarník sa narodil 13. novembra 1947 vo východoslovenskej obci Cejkov. Futbalovú kariéru začal v klube Slavoj Trebišov, v ktorom strávil sezónu 1965/1966. Mladý talentovaný obranca neušiel pozornosti funkcionárov VSS Košice, za ktorý ako 19-ročný debutoval v najvyššej československej súťaži. V metropole východného Slovenska pôsobil v rokoch 1966 až 1972.

V roku 1972 vymenil Košice za Bratislavu. V Slovane sa stal jedným z najlepších obrancov bývalého Československa. V belasom drese získal v rokoch 1974 a 1975 dva tituly majstra Československa a v roku 1974 aj Československý pohár. Celkovo v najvyššej československej lige odohral 267 zápasov a ako obranca strelil 14 gólov. V Bratislave okrem futbalu stihol vyštudovať právo, oženiť sa s herečkou Jarmilou Koleničovou, s ktorou má dcéru Alexandru a syna Tomáša.

Legendárny obranca, ktorý v úlohe falošného krídla často podnikal nečakané nájazdy na bránu súpera, sa výrazne uplatnil aj v československej reprezentácii. Ešte ako hráč VSS Košice sa dostal v úlohe náhradníka (neodohral ani jeden zápas) do reprezentačného výberu na MS 1970 v Mexiku. Veľké chvíle rýchleho krajného beka prišli o šesť rokov neskôr na ME 1976 v Juhoslávii. Československá reprezentácia zdolala Spolkovú republiku Nemecko vo finále v Belehrade po remíze 2:2 v riadnom čase v jedenástkovom rozstrele 5:3 a získala titul majstrov Európy. Celkovo Pivarník odohral 39 reprezentačných duelov a strelil v nich jeden gól.

Po úspešných ME začali Pivarníkovi brániť v aktívnej kariére problémy s chrupavkami v kolenách. Jednu sezónu (1978/1979) bol síce hráčom Dukly Banská Bystrica, ale neodohral ani jeden zápas. V roku 1979 odišiel ako hrajúci tréner do rakúskeho Kittsee. Na sklonku aktívnej kariéry odohral v sezóne 1981/1982 ešte tri zápasy za španielsky klub FC Cadíz.

Bohatá je aj Pivarníkova trénerská kariéra. Ako asistent hlavného trénera pôsobil v prvej polovici 80. rokov 20. storočia v rakúskom klube Austria Viedeň a v portugalskom klube Sporting Lisabon. Potom nasledovalo dlhoročné trénerské pôsobenie v arabských krajinách ako Kuvajt, Saudská Arábia, Katar, Omán či Spojené arabské emiráty.

S kuvajtským tímom Al Qadisiya získal v roku 1994 Ázijsky pohár. Ako hlavný kouč pôsobil v „devätnástke“ Ománu (1995/1996) a v arabských kluboch Al Salmiva (1997/1998), Al Arabi Kuwajt (1998/1999), Al-jazira Club (1999/2000), Al Arabi Kuwajt (2000/2001), Al Kuwait Kaifan (2002/2003) a Al Qadisiva Al Khubar (2003/2004).