Arktický polárny vír čelí mimoriadne skorému kolapsu a otočeniu, čo môže na prelome novembra a decembra zásadne ovplyvniť počasie v strednej Európe. Tento mohutný vzdušný prúd, ktorý bežne vo výške zhruba 30 kilometrov uzamyká ľadový vzduch nad Arktídou, v súčasnosti nečakane slabne, uvádza web oe24.at.
Meteorológ Dominik Jung hovorí o udalosti s potenciálom historických rozmerov, keďže takmer všetky predpovedné modely v najbližších dňoch očakávajú úplné otočenie vetra. Ak sa tento scenár naplní, pôjde o vôbec najskorší jav tohto druhu od začiatku meteorologických meraní, čím by prekonal aj doterajší rekord z 28. novembra. Zmeny vysoko v stratosfére na zemi nepocítime okamžite.
Ako vysvetlil, „zvyčajne trvá minimálne dva týždne, kým sa narušenie v stratosfére prenesie do nižších vrstiev atmosféry.“ Kritickým obdobím sa tak stáva práve prelom novembra a decembra, najmä obdobie okolo prvej adventnej nedele. Stredná Európa by sa v tom čase mohla ocitnúť v priamom zovretí arktického vzduchu.
Tento vývoj by priniesol drastický prepad teplôt, mrazy, poľadovicu a v prípade zrážok aj snehovú nádielku, ktorá by neobišla ani nižšie polohy. Meteorológovia však jedným dychom dodávajú, že rozpad polárneho víru nepredstavuje 100-percentnú záruku bielej zimy priamo v našom regióne.
Masy ľadového vzduchu sa totiž môžu vyliať iným smerom a zasiahnuť napríklad Severnú Ameriku, Škandináviu či Rusko. V takom prípade by sa strednej Európe arktický extrém vyhol a náš región by naďalej zostal pod vplyvom oveľa miernejšieho západného prúdenia.
