Kari Neumeyer je spisovateľka a redaktorka, ktorá v súčasnosti pracuje na memoároch o svojom boji so zákernou chorobou. Keď mala 34 rokov, zúčastnila sa na pochode zameranom na zvýšenie povedomia o rakovine vaječníkov.
Domov si podľa portálu Huffington Post priniesla brožúrky, ktoré rakovinu opisovali ako tichého zabijaka, pretože väčšine ľudí unikajú príznaky, medzi ktoré patrí časté močenie, pocit rýchleho nasýtenia, zmeny črevných návykov, nadúvanie, únava, žalúdočné ťažkosti, bolesti chrbta, bolesti pri sexe, zápcha a silná menštruácia. Vtedy Kari ešte netušila, že si na ňu rakovina počká.
V nasledujúcich rokoch Kari pravidelne absolvovala preventívne prehliadky aj vyšetrenia u gynekológa. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa onedlho jej život zmení od základov. Jedného dňa si však v pupku objavila malý výrastok veľkosti a farby gumy na ceruzky. Keď ho dermatológ odstránil, myslel si, že je to niečo neškodné. Biopsia však ukázala pravý opak.
Nasledovali ďalšie vyšetrenia a odobranie vzoriek krvi. Práve nimi sa v jej tele zistila zvýšená hladina rakovinového antigénu 125, nádorového markera, ktorý ale nie je úplne spoľahlivým ukazovateľom rakoviny vaječníkov. Výsledky bývajú častokrát falošne pozitívne alebo falošne negatívnych.
CT vyšetrenie o týždeň neskôr ukázalo, že na každom vaječníku mala Kari nádory o veľkosti malého citrónu a v strede brucha mala tretí nádor. Rakovina sa rozšírila cez pupok až von, čo bol jediný viditeľný príznak.
Pošvové stery neodhalia rakovinu vaječníkov a neexistuje ani verzia mamografu na vaječníky. Podľa Kari niektorým ženám v online podporných skupinách objavili rakovinu, až keď boli tehotné alebo sa snažili zistiť, prečo sa im otehotnieť nedarí. Niektoré mali nezvyčajné krvácanie alebo inú naliehavú udalosť, ktorá ich priviedla do nemocnice.
Kari tiež poukázala na to, že nespočetné množstvo ďalších vyhľadalo lekársku pomoc pre vyššie uvedené príznaky, ale nesprávne im diagnostikovali niečo ako syndróm dráždivého čreva, pálenie záhy, divertikulitídu alebo menopauzu. Príliš veľa pacientov poslali domov v presvedčení, že o nič nejde, že z toho robia veľkú vedu alebo že je to ich chyba, pretože majú nadváhu, ktorá im spôsobuje ďalšie komplikácie.
„Keď sa na to pozriem spätne, šesť mesiacov pred stanovením diagnózy som mala neznesiteľné bolesti chrbta. Myslela som si, že som si natiahla chrbát, keď som zdvíhala svojho 85-kilového staršieho psa. Neskôr to ustúpilo. Neviem si predstaviť scenár, v ktorom by ma moja snaha zmierniť bolesť spodnej časti chrbta viedla k tomu, aby som sa pýtala na rakovinu vaječníkov,“ povedala.
Kari priznala, že sa v spomienkach často vracia do obdobia pred stanovením diagnózy. Na internete hľadala príčinu svojich ťažkostí, ale vždy im pripísala iný dôvod. Napríklad pri pálení záhy sa uspokojila s tým, že je to pravdepodobne z nadmerného požívania spracovaných sacharidov a čokolády. Prečkať to doma bolo podľa nej lepšie ako sedieť hodiny na pohotovosti.
„Ak by si rakovina nenašla cestu von z môjho tela cez pupok, pravdepodobne by sa na ňu prišlo až po tom, čo by narušila iné dôležité orgány, ako napríklad pečeň, obličky alebo pľúca. Mohol to byť rozsudok smrti,“ priznala Kari. Onkologička jej cez videohovor povedala, že rakovina vaječníkov nie je vyliečiteľná, ale je liečiteľná.
Liečba spisovateľky sa začala tromi chemoterapeutickými infúziami, po ktorých jej vypadali vlasy. Lekári odhalili, že zriedkavá forma, ktorou trpela, nazývaná serózny karcinóm vaječníkov nízkeho stupňa, nereagoval na chemoterapiu.
V júni 2020 jej chirurg odstránil vaječníky, vajíčkovody, maternicu, omentum, krčok maternice a 10 centimetrov hrubého čreva, pretože jeden z nádorov vaječníkov perforoval hrubé črevo. Po operácii a liečbe sa jej zdravotný stav zlepšil. Krvné testy ukázali zníženie nádorových markerov a CT vyšetrenia nepreukázali žiadne známky ďalšieho ochorenia.
Kari sa obáva, že sa u nej v budúcnosti objaví recidíva. Aj po odstránení orgánov sa rakovina môže vrátiť na iné miesto. „Necítim sa bližšie k smrti ako pred rokom. Ak sa vráti, dúfam, že kým sa vráti, výskum rakoviny vaječníkov povedie k liečbe všetkých budúcich prejavov mojej rakoviny,“ povedala statočná bojovníčka.
„Od mojej diagnózy, keď svojim priateľom hovorím, že stery nemusia odhaliť rakovinu vaječníkov, uvádzam im aj zoznam príznakov, na ktoré si majú dávať pozor. Prevencia je dôležitá. Včasný skríning ale nezlepšuje mieru prežitia rakoviny vaječníkov. Chvíľu mi trvalo, kým som to pochopila. Chápem to tak, že nie je nevyhnutne dôležité, kedy rakovinu vaječníkov odhalíme, ak nemáme spôsob, ako ju vyliečiť. Potrebujeme viac výskumov, aby sme našli liek,“ dodala na záver.