09. feb. 2025 o 11:24
TASR, Koktejl

V Kosove sa otvorili volebné miestnosti: Obyvatelia rozhodnú o zložení parlamentu

placeholder
Voliči čakajú v rade pred volebnou miestnosťou v severnej, prevažne srbskej časti mesta Mitrovica počas parlamentných volieb v Kosove v nedeľu 9. februára 2025.
Zdroj: TASR/AP

Napätie so Srbskom nepoľavuje.

Zahraničné správy
09. feb. 2025 o 11:24
V Kosove sa otvorili volebné miestnosti: Obyvatelia rozhodnú o zložení parlamentu

Napätie so Srbskom nepoľavuje.

V Kosove sa v nedeľu o 7.00 h otvorili volebné miestnosti a dva milióny voličov rozhodujú o zložení parlamentu. Volebné miestnosti sa zatvárajú o 19.00 h a prvé výsledky sa očakávajú ešte v nedeľu večer. Volebné odhady (exit polls) budú pravdepodobne k dispozícii okamžite po zatvorení volebných miestností. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a DPA.

Za favorita volieb sa považuje ľavicovovo nacionalistická strana Vetëvendosje (Sebaurčenie - VV) premiéra Albina Kurtiho. Podľa predvolebných prieskumov však pravdepodobne nezíska nadpolovičnú väčšinu. Jej hlavnými súpermi sú stredopravá Demokratická strana (PDK) a centristická Demokratická strana Liga Kosova (LDK).

Desať zo 120 parlamentných kresiel je vyhradených pre etnických Srbov a 10 pre ostatné menšinové skupiny. Kosovo je jeden z najchudobnejších regiónov v Európe a od roku 2011 z neho emigrovalo približne 12 percent obyvateľstva. V časoch Juhoslávie malo štatút autonómnej oblasti s prevahou etnických Albáncov.

Miestne úrady v posledných mesiacoch fakticky zakázali používanie srbského dinára, zatvorili banky a pošty, kde sa vyplácali srbské dôchodky, obmedzili tiež srbské doklady a evidenčné značky na autách. Obyvateľstvo etnických Srbov v severnom Kosove sa preto viackrát postavilo proti rozhodnutiam vlády v Prištine. Stupňuje to napätie so susedným Srbskom. Ako sprostredkovateľ medzi nimi pôsobí EÚ a USA. Osobitným zástupcom EÚ pre Dialóg medzi Belehradom a Prištinou (Kosovom a Srbskom) je slovenský diplomat a expolitik Miroslav Lajčák.

Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť. Oficiálne orgány Srbska to odmietli a považujú ho naďalej za súčasť srbského územia. Nezávislosť doteraz uznala zhruba polovica zo 193 členských štátov OSN. V rámci EÚ nezávislosť neuznáva Slovensko, Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko.