Akcie k MDŽ boli za komunistov zlatou baňou: Aha, koľko zarobili Gott, Kubišová či Štaidl!

Nejaký koncert k MDŽ musel byť za bývalého režimu v každej obci či meste. Pre pobavenie ľudí pozývali rôznych spevákov či komikov, pre ktorých bol tento deň „zlatou baňou“ a dokázali účinkovať aj na niekoľkých akciách za deň. A že sa vtedy nešetrilo, hovoria aj čísla.

V 80. rokoch predstavoval honorár českých speváckych hviezd v priemere 800 korún za koncert. Keď ich na MDŽ zvládli štyri, prišli si aj na 3 200 korún. Len na porovnanie, napríklad v roku 1982 bol priemerný mesačný plat 2 500 korún, informuje web Prima ženy.

Speváčka Yvetta Simonová (94), ktorá tvorila dvojicu s Milanom Chladilom († 53) pre české médiá prezradila, že z tohto dňa mala hrôzu. „Pamätám sa, že už v januári som sa desila toho, čo všetko Milan dohovoril na MDŽ. Mali sme aj štyri vystúpenia za deň - a to už bolo skutočne veľa. To už som ani nevedela, čo spievam,“ priznala s úsmevom.

O to, aké honoráre mali za minulého režimu sa nebála hovoriť Marta Kubišová (80). „Iba my (formácia Golden Kids) a Kája Gott sme mali pri Pragokoncerte 1200 korún za koncert. To vtedy boli fantastické peniaze. A hovorili nám, nech nehneváme, že by sme to tiež nemuseli mať,“ prezradila v relácii 7 pádů Honzy Dědka.

Samostatná kategória bol zosnulý Karel Gott († 80), ktorý ako jediný český interpret mohol koncertovať aj na Západe. Na to ako si v 80. rokoch delili honorár si pre reláciu PopStory zaspomínal Ondřej Soukup, ktorý prezradil, že za jedno vystúpenie si v roku 1982 so sprievodným Orchestrom Ladislava Štaidla účtoval zhruba 160-tisíc korún.

„Karel mal za jeden koncert 70 percent a ja 2,5 percenta, čo vtedy bolo asi 250 západonemeckých mariek, v prepočte približne 4-tisíc korún, a to bolo, myslím, veľmi krásne. Kapelník Láďa Štaidl to rozdeľoval veľmi spravodlivo," vysvetlil.

Svojimi zárobkami sa netajila ani Hana Zagorová, ktorá potvrdila, že si za rok vedela prísť aj na 600-tisíc korún. Mnohí ľudia mohli spevákom takého sumy závidieť, no Dalibor Janda tvrdí, že tie peniaze boli zaslúžené.

Myšlienka koordinovať akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien sa zrodila na prelome 19. a 20. storočia a nadväzovala na staršie tradície demonštrácií robotníčok v amerických textilných továrňach. Dňa 8. marca 1857 vyšli do ulíc New Yorku zamestnankyne z viacerých miestnych textiliek, žiadajúce zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. Zaútočila na ne polícia a rozohnala ich.

O dva mesiace neskôr vzniklo práve tam prvé odborové združenie továrenských šičiek. Protestné pochody naberali časom na sile a v roku 1908 v tento marcový deň pochodovalo ulicami New Yorku už 15.000 žien. Prvý Národný deň žien sa konal na území Spojených štátov amerických 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913.

Nemecká socialistka Clara Zetkinová v auguste 1910 na Medzinárodnej konferencii socialistických žien, ktorá sa zišla v súvislosti so zasadnutím ôsmeho kongresu Druhej internacionály v Kodani, navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete. Vtedy ešte bez určenia pevného dátumu. V nedeľu 19. marca 1911 vyšli do ulíc európskych metropol ženy, aby prvýkrát demonštrovali za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.

Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca sa začala posilňovať po tom, ako ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, vo Švajčiarsku a v USA organizovali v roku 1914 protesty a akcie solidarity práve ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA v rokoch 1857 a 1908. Prvý sviatok MDŽ v Československu sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter.

Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon v roku 1977 rozhodla OSN o tom, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom. V niektorých krajinách – v Rusku, Bielorusku, Číne či v Bulharsku – sa MDŽ stal národným sviatkom. Sviatočným dňom je MDŽ napríklad od roku 2019 aj v Berlíne, ale v ostatných spolkových krajinách v Nemecku to tak nie je. Od budúceho roka však pribudne k Berlínu aj Meklenbursko-Predpomoransko, kde bude 8. marec 2023 rovnako sviatočným dňom.