Koktejl.sk
Nobelovu cenu mieru za rok 2025 získala venezuelská opozičná politička María Corina Machadová. Oznámil to v piatok predpoludním Nórsky Nobelov výbor, informuje TASR.
Nobelov výbor toto rozhodnutie zdôvodnil Machadovej „neúnavnou prácou pri presadzovaní demokratických práv pre občanov Venezuely a jej bojom za dosiahnutie spravodlivého a mierového prechodu od diktatúry k demokracii“. Označil ju za jeden z najvýnimočnejších príkladov občianskej odvahy v Latinskej Amerike v poslednom období.
Výbor vyzdvihol skutočnosť, že 58-ročná Machadová sa stala zjednocujúcou postavou v kedysi rozdelenej politickej opozícii vo Venezuele. Napriek tomu, že sa musela v uplynulom období pred štátnymi orgánmi skrývať, rozhodla sa zostať v krajine, čo je voľba, ktorá podľa Nobelovho výboru inšpirovala milióny ľudí.
Machadová v októbri 2023 zvíťazila v opozičných primárkach na kandidátku do prezidentských volieb, ktoré sa mali konať v polovici roka 2024. Avšak medzičasom najvyšší súd potvrdil predchádzajúce rozhodnutie volebných orgánov, že Machadová sa nesmie uchádzať o žiadnu volenú funkciu nasledujúcich 15 rokov za aktívnu podporu Juana Guaidóa, ktorý podľa opozície zvíťazil v prezidentských voľbách z roku 2018.
Po tom, čo rozsudok znemožnil Machadovej kandidovať, navrhla za svoju náhradníčku Corinu Yorisovú. Tú však úrady do volieb nezaregistrovali a napokon kandidoval Edmundo González Urrutia. V sporných voľbách oficiálne zvíťazil úradujúci líder krajiny Nicolás Maduro a opozičný kandidát dva mesiace po voľbách ušiel do Španielska.
Tento rok sa o Nobelovu cenu mieru uchádzalo 338 kandidátov, vrátane 244 jednotlivcov a 94 organizácií – o 52 viac ako vlani. K Nobelovej cene prislúcha aj finančná odmena vo výške 11 miliónov švédskych korún (jeden milión eur). Nobelovu cenu mieru oznamujú v Osle, kým všetky ostatné v Štokholme.
Túžbou získať tohtoročnú Nobelovu cenu mieru sa v uplynulých mesiacoch netajil americký prezident Donald Trump, keďže si ju podľa svojich slov zaslúži za ukončenie siedmich ozbrojených konfliktov vo svete za trištvrte roka.
Do tejto bilancie započítal ozbrojené konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Indiou a Pakistanom, Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, Kambodžou a Thajskom, Egyptom a Etiópiou, a Srbskom a Kosovom. Niektoré z týchto Trumpových tvrdení však odborníci považujú za sporné, najmä v prípadoch, keď tieto konflikty pokračovali aj po Trumpovej intervencii.
Koktejl.sk
