Meteorológovia varujú, El Niño zmení počasie v Európe na nepoznanie: TIETO teploty prepíšu históriu!

Bude to drsné! Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) sa bližšie pozrel na známy klimatický fenomén El Niño a varoval pred jeho dopadom na počasie v Európe, a to nielen v tomto, ale aj v nasledujúcom roku. Podľa predpovede by mal jav začať výraznejšie ovplyvňovať počasie v období od júla do septembra.

Meteorologické modely naznačujú, že nadchádzajúci klimatický jav bude mať mimoriadnu silu. "Modely sa väčšinou zhodujú, že celá fáza bude veľmi výrazná,“ upozornil ČHMÚ. Odborníci zároveň dodávajú, že aj keď celý proces začne už tento rok, jeho hlavný dopad pocítime až o niečo neskôr.

Vlna horúčav a sucha totiž neminie ani náš kontinent. "Vplyv na globálnu klímu sa naplno prejaví až v roku 2027. Na severnej polguli, a teda aj v Európe, môžeme očakávať vyššiu priemernú teplotu a nižšie úhrny zrážok, hlavné prejavy však budeme pozorovať v južnom Tichomorí,“ vysvetlil ústav.

Podľa meteorológov sa tak El Niño citeľne podpíše najmä na priemerných teplotách, ktoré môžu dosiahnuť rekordné hodnoty. "Vo výsledku je veľmi pravdepodobné, že priemerná globálna teplota v roku 2026 bude o 1,4 - 1,5 °C vyššia v porovnaní s referenčným obdobím 1850 - 1900. Pre rok 2027 sa odhady zhodujú na globálnej odchýlke vyššej ako 1,5 °C,“ zdôraznili experti.

Uplynulé leto bolo aj na Slovensku horúce, pričom priemerná teplota vzduchu dosiahla 19,2 °C a leto sa tak podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) zaradilo ako 12. najteplejšie od roku 1931. Odborníci pripomenuli, že v priebehu mesiacov išlo o výrazné striedanie krajných prejavov počasia a jeho charakteru.

Jún bol teplotne silne nadnormálny až historicky rekordný mesiac, júl a august sa potom z hľadiska dlhodobých priemerov prejavili ako teplotne normálne, aj keď takisto priniesli lokálne extrémy. Najvyššia teplota celého leta bola nameraná 3. júla v Slovenskom Grobe, kde ortuť teplomera vystrelila až na 38,7 °C.

Napriek tomu, že celkové sumárne úhrny zrážok nakoniec dosiahli väčšinou normálne hodnoty, ich ročný režim bol podľa meteorológov veľmi netypický. Leto prinieslo obrovské regionálne paradoxy a extrémy.

Zaznamenaných bolo až sedem prípadov, kedy denný úhrn zrážok na jednej stanici prekročil 100 mm, čo predstavuje od roku 1981 tretí najvyšší počet takýchto lejakov. Záplava zrážok v druhej polovici leta síce premočila západ a hornaté oblasti, ale časti južného a východného Slovenska bojovali s deficitom vlahy omnoho dlhšie.