Slovenka Klaudia prežíva nočnú moru. Počas pobytu v Ománe ju nečakane hospitalizovali. V nemocnici skončila koncom mája. O zdravotných problémoch prvýkrát informovala na sociálnej sieti v pondelok 8. júna. Klaudia si myslela, že má len úpal. "Po pár dňoch vo vysokých teplotách, extrémnych zimniciach a blúzneniach, ktoré si ani nepamätám, mi úplne skolaboval organizmus," opísala počiatočné dni.

Po prvých testoch mala negatívne výsledky, až kým neprišli výsledky krvi. "CRP 215 a PCT 7. Pri týchto číslach ide o čas, pretože hrozí sepsa," priblížila. CRP a PCT sú krvné markery, ktoré lekárom pomáhajú rýchlo odhaliť prítomnosť a závažnosť zápalu v tele. Zatiaľ čo prudký nárast CRP signalizuje potrebu nasadenia antibiotík pri bakteriálnej infekcii, zvýšená hladina PCT varuje pred jej nebezpečným šírením do celého tela a rozvojom sepsy.

Lekári jej teda predpísali silné antibiotiká. Tým sa podľa jej slov začal boj s neznámou baktériou. "Baktéria, ktorú po niekoľkých dňoch skúmania identifikovali, je taká zriedkavá, že aj lekári o mojom prípade spisujú štúdie a dopodrobna skúmajú," priblížila. Príznaky sa začali len zhoršovať. "22.5. večer vyskočila teplota nad 39 a zabudla som angličtinu, ktorá bola pre mňa v cudzej krajine mimoriadne potrebná. Po pár sekundách som si však uvedomila, že neviem absolútne rozprávať, prehĺtať a celá pravá strana tváre mi ochabla," spomínala na hrôzu, ktorú prežila.

Lekári určili, že Klaudia mala cievnu mozgovú príhodu. Po prevoze do inej nemocnice odborníci pracovali s verziou, že jej baktéria napadla mozog. "Po odobratí mozgovomiechového moku sa však táto teória nepotvrdila. Poškodenia mozgu sa však našli v rečovom a pohybovom centre, a preto sa nevedelo, ako na tom budem ráno," pokračovala. Ráno vyzeralo podľa jej slov pozitívne.

Neurochirurg napokon prišiel s teóriou, že jej baktéria nenapadla mozog, ale srdce. To sa aj potvrdilo. "Masy baktérie v srdci, ktoré môžu kedykoľvek vystreliť znova do mozgu, do pľúc, vnútorných orgánov alebo končatín. Začal sa omnoho ťažší boj, než sa čakalo," prehovorila o hrozivej diagnóze.

V ďalšom príspevku Klaudia opísala, o aký druh baktérie ide. "Corynebacterium diphtheriae netoxigénny kmeň. Väčšine ľudí pri tejto baktérii napadne záškrt. Ten však spôsobuje toxigénny kmeň, proti ktorému som bola našťastie očkovaná aj preočkovaná," vysvetlila. Ako sa Klaudia nakazila, to nie je zrejmé. "Najzvláštnejšie na tom je, že som nemala žiadne typické príznaky. Nenašli mi ju v nose ani v hrdle, nemala som bolesť hrdla, kožnú ranu, srdcovú vadu a nikdy som neužívala drogy. Dodnes lekári neprišli na to, ako sa do môjho tela dostala. Už to budú asi len dohady," napísala ďalej.

Podľa predpokladu inkubačnej doby sa Klaudia nachádzala v Česku alebo na Slovensku. "Po konzultácii s európskymi lekármi sa usúdilo, že práve ich rýchlosť diagnostiky mi pravdepodobne zachránila život a možno aj pred operáciou srdca. Zatiaľ. Musíme dúfať, veriť, pretože stále bojujem. Bol by to zázrak," vyjadrila vďačnosť lekárom.

Okolo Klaudie sa vytvoril tím lekárov, ktorí ju sledujú fyzicky aj psychicky. "Prvotný nález na chlopni mal takmer 2 cm. Vyzeralo to, že chlopňa nedoviera a je poškodená. V ľavej predsieni sa navyše pohybovali ešte dve menšie masy. Pravdepodobne práve tie spôsobili embolizácie do mozgu," opísala detaily. Podľa jej slov sa po 23 dňoch jej stav zlepšil natoľko, že masa na chlopni sa zmenšila o viac ako polovicu a dve mobilné úplne zmizli.

Lekári nenašli už ani baktériu v krvi. Aj napriek tomu nemá vyhraté. "Riziko embolizácie je stále vysoké. Zaspávam aj zobúdzam sa s pocitom, že pri každej bolesti, pichnutí či migréne neviem, čo sa v mojom tele deje a či náhodou opäť nebojuje o život. Nepretržite je niekto so mnou, kontroluje ma, či viem rozprávať a hýbať sa," priznala neutíchajúce obavy. Potreba operácie srdca každým dňom klesá, no rozhodne sa až na konci liečby, či ju musí absolvovať.

Aj keď to vyzeralo, že Klaudiin zdravotný stav sa zlepšuje, prišiel tvrdý pád. "Myslela som si, že tie najhoršie momenty už mám za sebou. Že keď sa výsledky začali konečne zlepšovať, príde pokoj. Neprišiel," napísala vo štvrtok 25. júna. Klaudia priblížila, že jedno ráno sa zobudila s bolesťou chrbta. Myslela si, že je to z dôvodu dlhodobého ležania.

Bolesť jej však vystrelila pod rebrá a do stredu hrudníka. "Taká silná, že som sa nevedela nadýchnuť. Potila som sa. Triasla som sa. Nemohla som chytiť dych. Pomaly som bledla a strácala vedomie. Tŕpli mi prsty. Zvierali ma kŕče bolesti. Nevedela som, čo sa okolo mňa deje. Počula som len krik a videla tváre, ktoré sa mi snažili pomôcť. Prosila som ich len, nech ma zachránia," opísala hrozivé momenty, keď si myslela, že je koniec.

Keď sa opäť zobudila, videla vystrašené pohľady svojich rodičov, ktorí stáli pri jej lôžku. "Lieky proti bolesti nezaberali, až mi nakoniec museli podať morfín. Vtedy som konečne pocítila úľavu," pokračovala. Zdravotnícky personál okamžite zisťoval, či došlo k embolizácii. To sa našťastie nepotvrdilo. Mysleli si preto, že išlo o výnimočný stav.

Opak bol ale pravdou. "Odvtedy sa tento záchvat zopakoval už päťkrát. Niekedy je slabší. Niekedy taký silný ako vtedy. Našťastie už viem počúvať svoje telo, zavolať pomoc včas a lekári vedia okamžite reagovať. Stále sa hľadá každá možná príčina. Jednou z možností sú drobné embolizácie, alebo to, že dostávam extrémne silné antibiotiká, ktoré spôsobujú veľmi bolestivé vedľajšie účinky a zaťažujú vnútorné orgány," prehovorila o ďalších zdravotných komplikáciách.

Klaudia má za sebou mimoriadne náročné vyšetrenia, ktoré nie sú len fyzicky extrémne bolestivé, ale i psychicky. Sledovateľom na sociálnej sieti odhalila, čo prežíva. "Od prvého dňa v nemocnici bolo branie krvi a zavádzanie kanyl u mňa prakticky nemožné. Kričala som, plakala od bolesti a aj keď sa im to po niekoľkých vpichoch podarilo, krv netiekla a kanyla sa do dňa zapálila. Moje ruky boli celé fialové, už ani nebolo kam pichať," napísala Slovenka.

Pri jej zdravotnom stave to nebolo nečakané. "V mojej krvi bola infekcia a hrozila sepsa. Preto za mnou začali chodiť anestéziológovia, ktorí mi všetko zavádzali pod ultrazvukom v lokálnej anestézii. Po pár dňoch sa rozhodli zaviesť midline, ktorá končí vo veľkej žile v nadlaktí. Tá mi však počas urgentného CT praskla a museli mi ju vymeniť," priblížila, ako sa jej lekári snažili zo všetkých síl pomôcť.

Zdravotníci sa nakoniec rozhodli pre iný spôsob. "Keď už mi zápalové hodnoty klesli a baktéria sa v krvi nenašla, prišla moja záchrana. PICC LINE! Znie to strašidelne, ale je to katéter, ktorý vedie až do hlavnej žily tesne pri srdiečku. A je to úplne BEZBOLESTNÉ. Postupom času už o ňom ani neviem, dokážem s rukou normálne fungovať a vydrží dokonca aj niekoľko mesiacov," pochvaľovala si.

Hoci to má veľa výhod, nesie to so sebou aj negatíva. "Nesie aj riziko infekcie katétra alebo trombózy hlbokých žíl. Práve preto ho pri mojej diagnóze na začiatku nemohli zaviesť. Samotné zavádzanie prebieha v špeciálnej miestnosti. Počas celého výkonu ste pod röntgenom, zároveň vám monitorujú srdce a ultrazvukom vyhľadajú vhodnú žilu. Zavádza sa v lokálnej anestézii a je to skôr nepríjemné ako bolestivé. Alebo som si už len zvykla," dodala Klaudia.

Na sociálnej sieti Klaudiu aktuálne sleduje viac ako 11-tisíc ľudí. Stále ich zaujíma, ako na tom je. "Stále sa zisťuje, čo spôsobuje tie záchvaty, či sú to naozaj antibiotiká. Takže ešte sa bude musieť v priebehu tohto týždňa zopakovať TEE (kardiologické vyšetrenie srdca, pozn. red.) a iné vyšetrenia. Antibiotická liečba končí v nedeľu. Potom budú lekári riešiť to, ako ma dopravia na Slovensko," prezradila v pondelok 29. júna. Jej FOTO z nemocnice nájdete v galérii.