Koktejl.sk
V pondelok (27. január) si celý svet pripomenul 80. výročie oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Nacistická perzekúcia sa v minulosti dotkla aj rodiny ministra školstva Tomáša Druckera (46). Denník Pravda podrobne zmapoval príbeh jeho starého otca Dezidera, ktorý ako jediný z rodiny prežil hrôzy druhej svetovej vojny.
Na článok reagoval aj minister, ktorý dlho o príbehu dedka nevedel. „Tento článok ma prekvapil. Milo... Ani ja som dlhé roky nevedel o živote môjho starého otca takmer nič. Česť jeho pamiatke. Chýba,“ napísal na sociálnej sieti. FOTO nájdete v galérii!
Druckerovcom, ktorí už mali dve dcéry, sa v júli 1919 narodili v Prešove dvojičky - Alexander a Dezider. Starý otec ministra školstva si na svoje detstvo spomínal ako na časy, keď sa nikto nepozeral krivo na iného človeka len preto, že je Žid, Maďar, Nemec alebo vlastne aj Slovák. Obrat nastal v marci 1939 po vyhlásení slovenského štátu. Začali sa protižidovské opatrenia a o dva roky neskôr bratov povolali do 6. pracovného práporu. Dezider mal šťastie a dali ho robiť do učtárne.
Na konci marca 1942 sa dotkol tzv. Židovský kódex aj Druckerovcov. „Prišli k nám v noci traja gardisti a dali mojim sestrám dvadsať minút, aby si zbalili so sebou základné veci,“ povedal vo videonahrávke z roku 1996. Ani jedna neprežila holokaust. Nacisti ich zavraždili rovnako ako obidvoch rodičov v Auschwitze.
Dezider Drucker sa po návrate z pracovného práporu a deportácii sestier rozhodol utiecť do Maďarska. Po tom, ako ho Nemci na jar 1944 obsadili, bratov chytili a poslali do Auschwitzu, kde sa stretli so sadistickým doktorom Mengelem. Tam mal „šťastie“ po druhýkrát. Ten ich nechal nažive, no boli určení na otrocké práce. Neskôr ich poslali do koncentračného tábora v Mühldorfe, kde Druckerovci stavali novú zbrojovku, hlavne betónovali. „Šaňo spadol z lešenia z výšky osem metrov,“ smutne povedal Dezider s tým, že o niekoľko hodín ťažkým zraneniam podľahol.
Po oslobodení americkými vojskami vážil 37 kilogramov a keďže sa vedel dohovoriť po anglicky, jeden dôstojník mu oznámil, že môže odcestovať do USA. Chcel sa však vrátiť domov, aby zistil, či niekto z jeho rodiny prežil. Bohužiaľ, v Prešove zistil, že už z najbližších nemá nikoho.
Po skončení vojny sa zaľúbil do Židovky, ktorá tiež prežila hrôzy v nacistickom koncentráku. Porodila syna, ktorý je otcom Tomáša Druckera, ale manželstvo trvalo veľmi krátko. Mala len 30 rokov, keď zomrela na rakovinu lymfatických uzlín. Neskôr sa oženil s vdovou, ktorá stratila muža v koncentračnom tábore.
Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau založili v roku 1940 počas okupácie Poľska nemecké vojská ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty Židov zo Slovenska a Holandska. Po vstupe Červenej armády na územie dnešného Poľska začali Nemci s postupnou likvidáciou a evakuáciou tábora. Vraždenie Židov napriek tomu pokračovalo až do novembra 1944.
V rovnakom čase sa nacisti zbavili väčšiny väzňov, ktorí obsluhovali plynové komory a krematóriá. Ostatných postupne evakuovali na otrocké práce do nemeckých priemyselných podnikov. „Značnú pozornosť venovali nacisti zahladzovaniu stôp po svojich zločinoch. Odvážali majetok ulúpený deportovaným Židom, rozoberali drevené baraky, zasypávali jamy s popolom zo spálených tiel a ničili písomné záznamy,“ píše Ústav pamäti národa na svojej webovej stránke.
Definitívny rozkaz na opustenie tábora vydali nacisti 17. januára 1945. Asi 56 000 väzňov vyhnali do mesta Gliwice. Odtiaľ ich vo vlakoch odvážali do Buchanwaldu, Mauthausenu a ďalších koncentračných táborov. Počas týchto tzv. pochodov smrti zastrelili dozorcovia približne 15 000 ľudí, časť z nich zomrelo v dôsledku chladu a vyčerpania.
V dňoch 20. a 26. januára 1945 vyhodili Nemci do povetria osvienčimské krematóriá a plynové komory. Približne o 15. hodine v sobotu 27. januára 1945 vstúpili do komplexu Auschwitz-Birkenau prví sovietski vojaci, príslušníci 60. armády 1. ukrajinského frontu. Krátko po nich dorazili do tábora sovietske a poľské filmové štáby, vďaka ktorým sa svet dozvedel pravdu o osvienčimskom pekle.
Prežilo 7600 väzňov. Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 - 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu. V Nemecku je 27. januára Deň pamiatky obetí národného socializmu. Pamätný deň zaviedol 3. januára 1996 nemecký prezident Roman Herzog a dátum 27. januára stanovil parlament.
Koktejl.sk
