Meteorológ Iľko odhalil drsnú realitu pre Slovensko: Už to nie sú len búrky, hrozí nám...

Azda najznámejší meteorológ na Slovensku Jozef Iľko pôsobí na televíznych obrazovkách Markízy od roku 1999. Iľko sa v začiatkoch svojej profesionálnej kariéry zapájal do rôznych súťaží v predpovedi počasia. Po úctyhodných úspechoch začali mať koncom 90. rokov oňho záujem médiá. Diváci ho spoznali v rannej šou Teleráno. Pri príležitosti blížiacich sa 30. narodenín televízie Markíza Iľko odhalil, na aké počasie by sa mali Slováci pripraviť.

Známy meteorológ reagoval na slová, že globálne otepľovanie nie je reálne a je len akýmsi strašidlom pre ľudí. „Zmeny boli, ale neboli takéto, pretože dá sa jednoznačne dokázať, že tým, že sa zvýšil obsah oxidu uhličitého v atmosfére a obsah tých plynov skleníkových, ako je metán a oxid uhličitý, takže oproti minulosti takéto vysoké hodnoty týchto skleníkových plynov neboli. A preto jednoznačne sa dokazuje, že tá zmena prichádza práve z toho, že atmosféra je teplejšia a tie posledné údaje to dokazujú,“ vysvetlil.

Spomenul aj nedávny teplotný rekord. „Nakoniec aj u nás teraz sme mali takú situáciu, ktorá by mnohým povedala, že no veď však už za posledné roky sa stále vyskytujú rekordy. A teraz som na internete nevidel, že na Slovensku bol potvrdený nový teplotný rekord 41,3 °C, to je nový slovenský rekord,“ hovoril Iľko. Tento absolútny teplotný rekord zaznamenali 30. júna 2026 na stanici v Kamenici nad Hronom.

Časy sa menia. „Tie staré rekordy jednoducho padajú. A už ja pred 10 alebo 20 rokmi som zistil, že skutočne sa to otepľuje, že sa tá teplota zvyšuje. A stále je to vidieť, vyššie a vyššie, a na tých krivkách je to vidieť. A je to vidieť aj na našich staniciach,“ pokračoval.

Iľko ďalej uviedol, že hodnoty na krivke začali stúpať za posledných 30 alebo 40 rokov. „Čiže od tej éry, od toho času, keď sa začal v atmosfére výrazne zvyšovať obsah tých skleníkových plynov. Že nie je to tak, ako niektorí hovoria, že no aj v minulosti bola doba ľadová, mnohí tým operujú, však bola doba ľadová. Ale teraz je to skutočne tak a potvrdzuje sa to z roka na rok. A ešte sú takí, ktorí tvrdia, že to jednoducho nie je tak, že to nie je zavinené ľudskou činnosťou, že to je prirodzená zmena klímy, tak ako bola aj v minulosti, ale pomaly sa títo strácajú,“ vyjadril svoj názor.

Známy meteorológ odhalil, čoho by sa Slovensko v súvislosti s počasím mohlo v budúcnosti obávať. „Ja si myslím, že svojho času sa tu vyskytovali búrky, ktoré sa v minulosti nazývali smršť. Ale smršť je v princípe to isté ako tornádo a dá sa povedať, že smršť, ktorá bola nazývaná ako smršť, možno povedať, že to je taký nultý stupeň toho tornáda,“ odhalil drsnú pravdu.

V súčasnosti sa už pri takomto jave hovorí o tornáde. „Musela by byť nameraná rýchlosť vetra, aby sa to mohlo zaradiť medzi tornáda, alebo aspoň povedať, že to nie je také silné, že nezodpovedá ani tornádu prvého stupňa. Lebo tých stupňov je päť a tie silné tornáda v stupňoch 1, 2, 3, 4, a možno aj päť sa vyskytujú niekde najmä na americkom kontinente, kde sú k tomu úplne iné podmienky,“ ozrejmil.

Následne vysvetlil, ako také tornádo vzniká. „Je obrovská pevnina, ktorá sa veľmi prehreje, a pokiaľ sa tam dostane veľmi vlhký a teplý vzduch z toho Mexického zálivu, tak tam sú ideálne podmienky pre vytváranie kopovitých oblakov, pretože podmienkou pre vznik týchto intenzívnych búrok a tornád je prítomnosť veľmi vlhkého vzduchu a, samozrejme, teplo, ktoré vytvára mohutné oblaky,“ poučil širokú verejnosť.

Takéto javy možno očakávať aj na našom území. „Na Slovensku jednoducho tým, že je atmosféra teplejšia a ak bude dostatok vlhkosti, tak sa budú tieto javy vyskytovať, ktoré tu predtým boli len, ako hovorím, vo formáte tej smršte. Tie búrky sa budú vyskytovať častejšie, ako sa v minulosti vyskytovali tie smršte, tie sa budú vyskytovať a budú intenzívnejšie, to je jedna taká skutočnosť,“ uzavrel svojimi slovami.