Koktejl.sk
Chránené tatranské vrcholy a doliny ponúkajú návrat k pôžitkom tradičnej zimnej dovolenky - tentoraz so všetkým komfortom, napísal novinár britského The Guardian, ktorý sa s rodinou vybral do Tatier.
Zahraniční turisti pricestovali do Popradu z Prahy. Po vystúpení z vlaku boli viac znepokojení ako nadšení. Dominovali správy o nedostatok snehu, no keď sa horskou železnicou presunuli do hlavného strediska Tatranská Lomnica, upokojili sa. „Sneh bol dostatočne hlboký, nad nami sme videli zábery zjazdoviek pod vrcholmi a svetlá snežných vlekov. Tatry nie sú Alpy. Nie sú tu kilometre a kilometre zjazdoviek a vlekov a tomu zodpovedajú aj ceny skipasov,“ popísal Ben Rawlence.
Britskému novinárovi sa páčil aj slovenský prístup k lyžovaniu. Vedľa zjazdoviek videl desiatky ski-turistov i bežkárov, čo využívajú vyznačené trasy tiahnuce sa po celom úpätí pohoria. „Nie je to lyžiarskym strediskom ako takým, ale miestom pre zimnú dovolenku,“ ozrejmil Rawlence, ktorého deťom sa každý deň páčili aj hodiny lyžovania s inštruktorkami a zábavu si našla aj jeho manželka Louise. Tá sa obávala, že keď nelyžuje, bude sa počas dovolenky nudiť.
„Jedno popoludnie sme sa sánkovali na známej dráhe Hrebienok, prešli sme sa po chodníkoch cez nedotknutý les k zamrznutým vodopádom na Rainerovej chate, kde sa pod borovicami podáva varené víno a horúca čokoláda. Louise sa ako vášnivá bežkyňa vybrala po ceste z Rainerovej do hôr k vyššie položenej Téryho chate vo výške 2 015 metrov. A tak sa začal románik s Tatrami,“ napísal nadšený Brit.
Rawlenceho manželka si nakoniec kúpila hroty do bežeckých topánok a užívala si značené trasy, ktoré lemujú doliny jedného z najkrajších národných parkov Európy. Louise tak mala radosť z toho, že mohla bežať lesmi po kolená zasypanými snehom.
„Ďalším kľúčovým rozdielom oproti Alpám je, že Tatranský národný park je celý vo vlastníctve štátu. V horách sa okrem troch hlavných miest a nižšie položených dedín nenachádza žiadne obydlie a žiadne poľnohospodárstvo. Je to divoká zóna. V chladných a ľadových dolín a na toľkých vrcholoch, až po najvyšší Gerlach s výškou 2 654 metrov, žije množstvo svišťov, orlov, medveďov a rysov,“ vymenúva slovenskú faunu.
Novinár si okrem zážitkov nevedel vynachváliť ani hotel, v ktorom boli ubytovaní. Stravovanie formou bufetu dvakrát denne ocenil najmä preto, lebo jeho deti sú nároční stravníci a tak si mohli vybrať, čo im chutilo.
Služby tatranského hotela boli pre rodinu ako stvorené. Bazén, wellness či vonkajšia vírivka. To sú všetko veci, ktoré by si v Alpách nemohli dovoliť. „V našom miestnom centre voľného času v Spojenom kráľovstve sa pohoršujú, že vírivka je len pre dospelých, ale tu je to dovolené. Veľmi sa im páčilo váľať sa v snehu, potom sedieť vo vírivke a cítiť mravčenie, keď sa telo prispôsobuje teplotným zmenám,“ zakončil.
Koktejl.sk
