Koktejl.sk
Kamila Magálová (73) patrí už niekoľko desaťročí medzi obľúbené slovenské a v posledných rokoch i české herečky, ktorá sa nikdy nebála povedať ani svoj názor. Za verejné komentovanie politiky si už neraz vyslúžila kopu „hejtu“, no ju to netrápi. „Ja nebojujem za seba, ale za svoje deti a svojich sedem vnúčat. Bojujem za slobodu, aby žili v demokracii. To je základ,“ cituje jej slová časopis Šarm.
V talkshow Rasťa Ilieva vážne dodala, že ju teší, že mladí ľudia chodia do sveta spoznávať rôznorodosť, inú kultúru aj mentalitu či študovať, no je dôležité, aby sa aj vrátili domov, pracovali tu a založili si rodiny. Sama k odchodu z krajiny mala dvakrát veľmi blízko.
V novembri 2015 jej vyšla aj kniha rozhovorov s Jánom Strasserom pod názvom Do voza aj do koča, kde priznala, že prvý raz mala namierené do zahraničia po auguste 1968. S vtedajším priateľom odišli do Viedne, odkiaľ plánovali pokračovať do USA. Pre mladú maturantku bol ale život emigrantky nepríjemná skúsenosť a po dvoch týždňoch sa vrátila.
O úteku z krajiny uvažovala aj v roku 1994 počas takzvanej slovenskej noci dlhých nožov. „Sledovala som to v televízii a fakt som sa zľakla: ‚Fíha, totalita je späť!‘“ spomínala herečka na časy mečiarizmu. „Boli to strašné časy – keď som vtedy išla na dovolenku niekam do zahraničia, aj som sa hanbila priznať, že som zo Slovenska. Ja, taká veľká patriotka!“ prezradila a pokračovala.
„V mojom prostredí sa vtedy hovorilo, že Nežná revolúcia bola zbytočná, že toto sa neskončí dobre, dokonca padlo slovo emigrácia. Aj ja som si ju pripúšťala, nemala som chuť žiť v slovenskom Bielorusku.“ zakončila.
Kamila Magálová, rodená Slováková, sa narodila 16. novembra 1950 v Bratislave ako dcéra popredného dirigenta, národného umelca Ladislava Slováka a sestra herca Mariána Slováka. Prežila neľahkú mladosť, vyrastala v neúplnej rodine a v mladom veku stratila matku. V roku 1975 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU), pôsobila na Poetickej scéne a od roku 1982 je členkou Činohry SND.
Uplatnila sa aj ako speváčka populárnych piesní, hrala vo viacerých muzikáloch, popularitu si získala ako Roxana po boku Jozefa Benedika v muzikáli Cyrano z predmestia, ktorý mal premiéru 9. októbra 1977 na Novej scéne v Bratislave. Hoci pochádza z prominentnej umeleckej rodiny, svoju kariéru si musela vybudovať vlastným talentom a úsilím. Pozornosť na seba upútala už od začiatku, kedy popri divadle dostala skvelé príležitosti aj v televízii.
Kamilu Magálovú mohli diváci vidieť napríklad v televíznych filmoch Americká tragédia (1976), Škola žien (1981), Radosť žiť (1983), O mužoch, ženách a deťoch (1986), Eugen Onegin (1988) a mnohých ďalších.
Česká kinematografia ju objavila v čase, keď sláva mnohých hercov jej generácie pomaly ustupovala. Po boku Karla Rodena vynikla v úspešných českých psychologických seriáloch Terapie (2011) a Terapie II. (2013) a sympatie si získala i hlavnou úlohou v romantických komédiách Líbáš jako Bůh (2009) a Líbáš jako ďábel (2012). Naposledy ju mohli diváci vidieť v komédii Jana Švankmajera Hmyz (2018).
V SND zaznamenali veľký ohlas jej herecké výkony v inscenáciách Pozor na Leona, Malá nočná hudba, Chrobák v hlave či Tančiareň. Kamila Magálová je nielen úspešná divadelná, televízna a filmová herečka, ale aj výborná kuchárka. Niekoľko rokov prinášala gazdinkám a gurmánom nové kuchárske recepty a nápady v obľúbenej televíznej relácii Tajomstvo mojej kuchyne. Pod týmto názvom vydala aj dve knihy receptov v roku 2010 a 2015.
Je členkou Prezídia Medzinárodného filmového festivalu Trenčianske Teplice. Vo voľnom čase sa angažuje aj ako Veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF na Slovensku, je patrónka Slobody zvierat a prezidentka Nadácie na záchranu koní. V roku 2017 získala Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla.
Koktejl.sk
