- Vladimir Putin označil zabitie Chameneího za cynický atentát porušujúci medzinárodné právo.
- Putin vyjadril iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškijánovi oficiálnu sústrasť.
- Pri útoku v Teheráne zahynulo spolu s Chameneím približne 40 vysokých predstaviteľov režimu.
- Rusko a Irán vytvorili hlboké strategické partnerstvo zahŕňajúce vojenskú spoluprácu a obchádzanie sankcií.
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu vyhlásil, že „atentát“ na najvyššieho vodcu Iránskej islamskej republiky Alího Chameneího a členov jeho rodiny bol spáchaný „v cynickom rozpore so všetkými normami ľudskej morálky a medzinárodného práva.“ Vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke Kremľa Putin zároveň vyjadril iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškijánovi a iránskemu ľudu sústrasť v súvislosti s Chameneího úmrtím.
Ruský líder poznamenal, že v Rusku „sa na ajatolláha Chameneího bude spomínať ako na vynikajúceho štátnika, ktorý nesmierne prispel k rozvoju priateľských rusko-iránskych vzťahov a pozdvihol ich na úroveň komplexného strategického partnerstva.“
Chameneího smrť iránske úrady potvrdili v nedeľu. Izraelská armáda v súvislosti s tým informovala, že počas sobotňajších útokov na Irán zasiahla v Teheráne miesto, kde sa konalo zasadnutie Rady obrany. Spolu s Chameneím prišlo o život aj ďalších asi 40 vysokopostavených predstaviteľov iránskeho režimu.
Vzťahy medzi Iránom a Ruskom sa v posledných rokoch výrazne prehĺbili a nadobudli charakter strategického partnerstva, najmä v oblasti geopolitiky Blízkeho východu a vojenskej spolupráce. Obe krajiny spája odmietavý postoj voči vplyvu Spojených štátov a ich spojencov na medzinárodnej politickej scéne. Teherán a Moskva boli počas občianskej vojny v Sýrii hlavnými podporovateľmi prezidenta Bašára Asada, pričom mu poskytovali vojenskú aj politickú podporu.
V oblasti obrany Rusko dodáva Iránu zbraňové systémy vrátane protivzdušnej obrany, zatiaľ čo Irán poskytuje Rusku technológie vrátane bezpilotných lietadiel typu Šáhid, ktoré Moskva nasadila vo vojne proti Ukrajine. Obe krajiny sa zároveň snažia obchádzať západné sankcie: Rusko aj prostredníctvom tzv. tieňovej flotily tankerov či hľadaním nových odbytísk pre svoju ropu a plyn mimo západných trhov.
