Prieskum ukázal smutnú realitu Slovákov: Hlavnými bariérami šťastia sú finančné problémy

• Zdravie je najvýznamnejšou príčinou šťastia Slovákov.
• Peniaze ovplyvňujú šťastie dvom tretinám Slovákov.
• Sociálne siete negatívne ovplyvňujú vnímanie šťastia.
• Jedna tretina Slovákov nemá vytvorené finančné rezervy.

Medzi hlavné bariéry šťastia Slovákov patria nedostatočný príjem, vysoké výdavky či zdravotné problémy. Peniaze ovplyvňujú šťastie dvom tretinám ľudí v SR, avšak nezaručujú ho. Najčastejšie robí Slovákov šťastnými zdravie, tento atribút je dôležitý pre 58 %. Ďalej nasleduje čas strávený s rodinou, celkovo 43 %, a pocit bezpečia na úrovni 27 %. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Finax, ktorý realizovala agentúra Ipsos.

Necelá tretina ľudí sa nepovažuje za šťastnú, a to z dôvodu nedostatočného príjmu, čo uviedlo 32 % respondentov. Druhou príčinou sú vysoké náklady s 24-percentným podielom. Pocitu šťastia podľa odborníkov nepomáha ani súčasná konsolidácia verejných financií či nízke priemerné zárobky, ktoré sú v čistom na úrovni 1 250 eur.

„Celkovo je šesť z desiatich ľudí presvedčených, že ak by zarábali viac ako teraz, boli by šťastnejší. Viac ako polovica slovenskej populácie by bola so svojím príjmom spokojná, ak by v čistom mesačne zarábali 1 001 až 2 000 eur,“ spresnil analytik agentúry Roman Pudmarčík.

Vnímanie šťastia negatívne ovplyvňuje nielen nedostatok peňazí, ale aj sociálne siete, uviedlo to 75 % Slovákov. Rovnaký percentuálny podiel ľudí si myslí, že je na Slovensku bežné prezentovať peniaze s cieľom dosiahnutia spoločenskej prestíže. Celkovo 41 % respondentov priznalo, že voči majetnejším ľuďom pociťuje závisť, pričom jej pôvodom môže byť osobná frustrácia alebo slabšie finančné zázemie.

Odborníci upozornili, že finančná stabilita súvisí aj s veľkosťou úspor, pričom tretina Slovákov nemá vytvorené finančné rezervy. Pred ich budovaním odporúčajú, aby sa ľudia zamerali na vytvorenie hotovostného štítu, teda pravidlo čo najrýchlejšie si našetriť sumu 1 000 eur, ktorá je motiváciou ďalej si odkladať peniaze. Potrebné je redukovať napríklad niektoré výdavky na dopravu či stravu. V príjmovej položke je zase možné predať veci, ktoré sú už nepotrebné, alebo si nájsť dočasnú brigádu.

Ďalšími finančnými bariérami šťastia sú dlhy, čo uviedlo 12 % opýtaných, a nedostatočné materiálne zázemie zase 11 %. Zredukovať je nutné podľa odborníkov najmä takzvané toxické dlhy, ako sú pôžičky a úvery s úrokovou sadzbou nad päť percent. Materiálne zázemie je zase možné dlhodobo si vybudovať prostredníctvom pasívneho investovania. V SR však investuje len pätina ľudí a aspoň nejakú skúsenosť s tým má tretina. Z pohľadu miery pociťovaného šťastia sú osoby, ktoré investujú, šťastnejšie ako zvyšok bežnej populácie Slovenska, a to 84 % v pomere ku 69 %.

Odborníci sa zhodli, že najlepšie je investovať do vlastných zručností a vedomostí, čím porastie aj platové ohodnotenie v budúcnosti. Následne po jeho zvýšení je dobré použiť pravidlo troch strán. Prvú tretinu zvýšenia mzdy totiž pohltí rast cien, druhú tretinu treba orientovať na investovanie do budúcnosti a tú poslednú na zlepšenie životnej úrovne.