Koktejl.sk
Žiadne zemetrasenie, sucho ani hurikán v zaznamenanej histórii si nevyžiadali viac obetí na životoch ako pandémia COVID-19, uvádza Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC). Šokujúci počet obetí – odhadovaný na viac ako 6,5 milióna ľudí – inšpiroval humanitárnu organizáciu k tomu, aby sa ponorila do analýzy, ako sa krajiny môžu pripraviť na ďalšiu celosvetovú zdravotnú núdzovú situáciu.
Dve prelomové správy organizácii ponúkajú pohľad na úspechy a výzvy za posledné tri roky – a poskytujú odporúčania, ako môžu lídri v budúcnosti zmierniť tragédie takéhoto rozsahu.
„Pandémia COVID-19 by mala byť pre globálnu komunitu budíčkom, aby sa pripravila na ďalšiu zdravotnú krízu. Naše odporúčania pre svetových lídrov sa sústreďujú na budovanie dôvery, riešenie nerovnosti a podnecovanie miestnych aktérov a komunít k vykonávaniu život zachraňujúcej práce. Ďalšia pandémia by mohla byť hneď za rohom; ak skúsenosti s COVID-19 neurýchlia naše kroky smerom k pripravenosti, čo potom?“ uviedol generálny tajomník IFRC Jagan Chapagain.
Sieť IFRC za posledné tri roky oslovila viac ako 1,1 miliardy ľudí, aby im pomohla ochrániť sa pred vírusom. V tom čase sa opakovane objavovala téma dôležitosti dôvery. Keď ľudia dôverovali bezpečnostným správam, boli ochotní dodržiavať opatrenia verejného zdravia, aj za cenu oddelenia od blízkych. Podobne bolo možné zaočkovať milióny ľudí len v rekordnom čase, keď väčšina z nich verila, že vakcíny sú bezpečné a účinné.
Tímy Červeného kríža a Červeného polmesiaca v priebehu svojej práce zdokumentovali, ako pandémia COVID-19 prekvitala a prehlbovala nerovnosti. Zlá hygiena, preľudnenosť, nedostatočný prístup k zdravotným a sociálnym službám a podvýživa vytvárajú podmienky na to, aby sa choroby šírili rýchlejšie a ďalej. Svet musí riešiť nespravodlivú zdravotnú a sociálno-ekonomickú zraniteľnosť skôr ako vypukne ďalšia kríza.
V správe IFCR „Všetci sa počítajú 2023“, ktorá skúmala Národné spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca z takmer každej krajiny na svete, zistili, že tímy boli schopné rýchlo reagovať na pandémiu, pretože už boli prítomné v komunitách a mnohé z nich sa zapojili do pohotovosti, mali predchádzajúce skúsenosti s reakciou na epidémie a boli silnými pomocníkmi svojich miestnych orgánov.
„Komunitné organizácie sú neoddeliteľnou súčasťou pripravenosti a reakcie na pandémiu. Miestni aktéri a komunity ako tí, ktorí zasahujú v prvej línii, majú odlišné, ale rovnako dôležité úlohy vo všetkých fázach manažmentu prepuknutia choroby. Ich miestne znalosti je potrebné využiť pre väčšiu dôveru, prístup a odolnosť,“ tvrdí Chapagain. „Globálna komunita sa môže poučiť a bude lepšie pripravená na budúce zdravotné núdzové situácie,“ dodal.
Žalostný priemer
Správa o svetových katastrofách 2022 hovorí, že všetky krajiny sú stále nebezpečne nepripravené na budúce epidémie. Napriek tomu, že pandémia COVID-19 ukázala svetu, ako je dôležité byť pripravený, no krajiny nie sú pripravené na ďalšie mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia.
Globálny index zdravotnej bezpečnosti z roku 2021 analyzoval 195 krajín v šiestich kategóriách pripravenosti na mimoriadne situácie v oblasti zdravia vrátane detekcie, reakcie a spoločenských noriem. Dospel k záveru, že žiadna z nich nie je pripravená na budúce epidémie a pandémie (Bell a Nuzzo, 2021).
Ani jedna krajina nezískala viac ako 80 bodov z možných 100. Čo je ešte horšie, celosvetový priemer bol len 38,9, čo je takmer presne to isté ako z roku 2019, čo naznačuje, že v oblasti pripravenosti na mimoriadne situácie v zdravotníctve nedošlo k žiadnemu zlepšeniu.
PANDÉMIA PRINIESLA AJ AKCEPTÁCIU RÚŠOK A RESPIRÁTOROV
Dopady pandémie COVID-19 bude možné dôsledne vyhodnotiť až po rokoch. Priniesla veľa smútku i problémov, zanechala však kladné návyky, akými sú správna hygienická prax či akceptácia rúšok a respirátorov. Vyplýva to z vyjadrenia hlavného hygienika SR Jána Mikasa pre TASR. Mikas si želá, aby si ľudia nosenie rúšok osvojili pri návšteve nemocníc, lekární a zariadení sociálnych služieb bez ohľadu na to, či to bude povinné, pretože v týchto priestoroch sa predpokladá zvýšený pohyb chorých, zraniteľných skupín populácie, respektíve osôb s narušenou imunitou.
„Do budúcna by to bol dobrý návyk ako celkové poučenie sa z pandémie,“ podotkol. Ľudia v dôsledku pandémie podľa neho dbajú tiež na správnu hygienickú prax, ako časté umývanie či dezinfekciu rúk. „V nákupných centrách v jednotlivých obchodoch väčšinou dezinfekciu ponechali. Je to veľmi dôležitý aspekt do budúcna,“ povedal. Poukázal, že pre pandémiu mierne stúpla zaočkovanosť proti chrípke.
Vycibrili sa podľa neho tiež ranné filtre v školách a predškolských zariadeniach. „Je veľmi dôležité, že sa pedagógovia naučili spraviť vstupný filter, poradiť sa pediatrom či regionálnymi úradmi ako správne nastaviť, aby do kolektívu nešli choré deti,“ doplnil. Veľká časť rodičov sa podľa neho správa zodpovedne a choré dieťa do kolektívu neposiela.
Pandémia podľa Mikasa ukázala, že je dôležité, aby sa ľudia naučili rozlišovať relevantné a zavádzajúce informácie. „S týmto bude bojovať celá spoločnosť aj v budúcnosti, mimo pandémie,“ skonštatoval. Odporúča preto ľuďom, ktorí sa v určitej problematike nevyznajú, aby informácie čerpali od oficiálnych inštitúcií.
Priblížil, že úrady verejného zdravotníctva počas pandémie v rámci laboratórnej techniky výrazne pokročili. „Zaviedli sme PCR testy ale aj iné formy testovania, diagnostiku odpadových vôd či sekvenáciu,“ priblížil. V tejto súvislosti poukázal aj na medzinárodnú spoluprácu, ako napríklad na výmenu informácií cez výstražné systémy.
Koktejl.sk
