Tri poslanecké kluby chcú preložiť hlasovanie o zmene ústavy: Koalícii stále chýbajú hlasy

Tri poslanecké kluby predložia v utorok v pléne Národnej rady SR návrh na preloženie hlasovania o vládnej novele ústavy na september. Na tlačovej konferencii o tom informoval šéf poslaneckého klubu koaličného Smeru-SD Ján Richter s tým, že aktuálne má zmena podporu 89 poslancov, potrebných je však 90 hlasov.

„Ostali sme nepríjemne prekvapení z vývoja v KDH, pretože z 11 členov poslaneckého klubu sú pripravení hlasovať len deviati,“ skonštatoval Richter. Smer-SD podľa neho predpokladal, že pri predstavení novely ústavy bude opozičné KDH pripravené v plnej miere návrh podporiť. „Sme trpezliví a máme záujem ďalej hľadať prienik a pokračovať v rokovaniach ďalej,“ deklaroval Richter.

Smer-SD je tiež pripravený rokovať o podpore aj s koaličným poslancom Jánom Ferenčákom (Hlas-SD), ktorý avizoval zdržanie sa pri hlasovaní. Jeho návrh zvýšiť kvórum na prijatie zmeny ústavy a ústavného zákona z 90 na 100 hlasov od poslancov sa podľa Richtera nedá robiť z večera do rána. Tento nápad si žiada diskusiu, tvrdí.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) je rád, že strana sa bude pokúšať o to, aby bolo hlasovanie o zmene ústavy úspešné na jeseň. Verí, že medzi poslancami opozície je dostatok ľudí, ktorí si konzervatívne hodnoty naďalej vážia. „A bez ohľadu na to, či prichádza s nimi Smer v spolupráci s KDH, si to rozmyslia a nakoniec budú za tieto hodnoty, ak ich chcú reálne chrániť, aj hlasovať,“ poznamenal. Koalícia podľa Gašpara zohľadnila množstvo návrhov, ktoré k novele prinieslo KDH.

Gašpar tiež zachytil vyhlásenia, že nedostatočnú podporu za zmenu ústavy má na svedomí premiér Robert Fico (Smer-SD). KDH si tak podľa neho čistí ruky od problému, ktorý majú v klube. Richter ocenil jednotný, profesionálny, vlastenecký a ľavicový prístup poslancov za Smer-SD. „Sme presvedčení, že novela ústavy je potrebná. Slovensko ju potrebuje z hľadiska prítomnosti aj budúcnosti,“ podotkol Richter.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v súvislosti s novelou ústavy pripomenul, že právomoci, ktoré na Európsku úniu neboli zmluvami prenesené, zostali právomocami členských štátov. „Samotná zmluva EÚ predpokladá, že určité právomoci, ktoré štáty majú, tak nepreniesli vstupom do Európskej únie na orgány EÚ, a to najmä otázky národnej identity, tzn. kultúrno-etické otázky,“ poznamenal Susko.

Tvrdí, že vo väčšine štátov tieto otázky boli znovu definované judikatúrou jednotlivých ústavných súdov. Na Slovensku však podľa Suska Ústavný súd od vstupu do Únie túto judikatúrnu národnú identitu nevytváral.