- Slovensko po ukončení ruského plynu nebude čeliť nedostatku, ale prudkému zdraženiu.
- Prepravné náklady môžu narásť o 4 až 10 eur za megawatthodinu.
- Európa sa musí vyhnúť novej závislosti od LNG a postupne opustiť fosílne palivá.
- Zemný plyn zostane kľúčovou súčasťou energetického mixu, vodík je zatiaľ príliš drahý.
Definitívne odstrihnutie od ruského plynu v septembri 2027, ktoré požaduje európska legislatíva, neohrozí dodávky plynu na Slovensko. Spotrebitelia však musia počítať s výrazným zdražením kvôli vysokým nákladom na prepravu komodity z nových smerov. Zhodli sa na tom predstavitelia plynárenského priemyslu na Stredoeurópskej plynárenskej konferencii, ktorá sa konala v utorok v Bratislave.
Podľa šéfa spoločnosti eustream a prezidenta Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Rastislava Ňukoviča cena za prepravu môže stúpnuť o štyri až desať eur. „Predtým sme boli na začiatku trás, takže nás nemuseli príliš trápiť ceny prepravy plynu na Slovensko, ale teraz je to vcelku relevantná vec, s ktorou musíme uvažovať,“ upozornil Ňukovič s tým, že ide o signifikantné čiastky, najmä v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine, kedy celá komodita stála 15 až 20 eur za megawatthodinu (MWh).
Tento trend potvrdili aj výkonný riaditeľ Michal Slabý z českej prepravnej spoločnosti Net4Gas a šéf maďarského prepravcu FGSZ Szabolcs Ferencz. Maďarský zástupca varoval, že Rusko pre nízke objemy môže južný koridor úplne zatvoriť. „Potom budeme musieť z Maďarska zásobovať aj Srbsko a Bosnu, čím sa trh ešte viac napne,“ upozornil.
K dostupnosti plynu na Slovensku sa vyjadril aj predseda predstavenstva SPP Juraj Ondris, podľa ktorého má podnik diverzifikované zdroje a nadštandardne naplnené zásobníky. Na rok 2026 navyše vyrokoval s ruskou firmou Gazprom Export priaznivé podmienky, ktoré pokrývajú väčšinu potrieb odberateľov, pričom plyn aktuálne prúdi cez plynovod TurkStream. Ondris sa však obáva, že európsky plán REPowerEU môže viesť k novej závislosti EÚ od trhu s LNG.
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano súhlasil, že závislosť na dodávkach LNG z USA by nebola zdravá. Zdôraznil, že zraniteľnosť Európy spočíva práve v naviazanosti na fosílne palivá a riešením je ich opustenie. „Boli sme svedkami dvoch obrovských globálnych kríz, ktoré Európska únia nespôsobila, no dopláca na ne. A tieto krízy sú prepojené s dodávkami fosílnych palív. Práve preto je dôležitá diverzifikácia, hľadanie vlastných zdrojov a inovácie,“ konštatoval Stano s tým, že transformácia musí prebiehať v dialógu s priemyslom a rozhodujúce slovo majú členské štáty.
Prezident Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Andrea Stegher vo svojom príhovore zdôraznil, že zelená transformácia je skôr postupnou evolúciou než revolúciou. „Nové riešenia si vyžiadajú čas a investície. V dohľadnej budúcnosti úlohu zemného plynu nenahradia, ale iba doplnia. Plyn však zostane ústredným prvkom akéhokoľvek energetického mixu v nadchádzajúcich desaťročiach,“ uviedol Stegher. Ňukovič doplnil, že napríklad vodík môže byť riešením až vtedy, keď sa jeho cena, ktorá je v súčasnosti okolo 150 eur, priblíži k cene zemného plynu, ktorá sa pohybuje na úrovni pod 50 eur. „A nemyslím si, že to je blízka budúcnosť,“ poznamenal.
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Szabolcsa Hodosyho je plynárenská infraštruktúra pre Slovensko strategickým aktívom. Pripomenul, že vďaka investíciám môže plyn prúdiť prakticky z akéhokoľvek smeru, no trh je čoraz citlivejší na geopolitiku a volatilitu. Kľúčovú úlohu v stabilite preto hrajú podzemné zásobníky plynu. „Slovensko disponuje skladovacími kapacitami na úrovni približne 70 % svojej ročnej spotreby plynu. Tieto zariadenia boli v posledných rokoch kľúčové pre udržanie stability a bezpečnosti dodávok,“ zdôraznil Hodosy.
Štátny tajomník zároveň upozornil, že na dekarbonizáciu Európy sa treba pozerať racionálne, aby nebola ohrozená konkurencieschopnosť ekonomiky. „Plynárenský sektor nie je prekážkou energetickej transformácie, naopak, je jedným z nástrojov na jej úspešné zvládnutie,“ dodal Hodosy. Podľa neho má Slovensko kvalitnú infraštruktúru, skúsených odborníkov a silné energetické spoločnosti, pričom pre úspech v nadchádzajúcich náročných rokoch bude kľúčová koordinovaná spolupráca štátu, regulátora a priemyslu.
