Koktejl.sk
Boli si blízke, často si volali, no už mi to viac nie je dopriate... Kamarátky Elena Vacvalová a Oľga Feldeková († 82) si naposledy vymenili očný pohľad v decembri. Ten však bolel jednu aj druhú, keďže obe vedeli, že koniec sa blíži. Humoristka a prozaička Feldeková v nemocnici bohužiaľ prehrávala boj so zákernou chorobou a Vacvalová sa mohla už len bezradne prizerať.
Pomôcť statočnej a obľúbenej priateľke medicína nedokázala. "Každý deň si na ňu spomeniem. Ja som za ňou pravidelne chodila do nemocnice, takže poznám jej posledné dni veľmi dobre. Zažila som, videla som jej odchod, nebol jednoduchý, bol bolestný, nielen pre ňu, ale pre všetkých, ktorí to mohli vidieť a mohli to zažiť a nemohli pomôcť," uviedla so slzami v očiach pre Koktejl.sk Elena.
"A poviem vám, že mne sa udiala v súvislosti s ňou zvláštna vec. V čase, keď odišla, keď sa to dialo, tak som v tom čase mala pocit, že to nechcem, ale ľudia to tak hovoria - ako by sa už dobre stalo, viete, lebo naozaj trpela," rozprávala ďalej moderátorka jojkárskej relácie Sedem, kde spolu s Feldekovou účinkovali.
"Prevládol u mňa ten pocit, že už je jej dobre, že je už na pokoji, už netrpí, netrápi sa. Dcéra Katka sa netrápi, lebo s ňou som vtedy bola vo veľmi intenzívnom vzťahu. Ale to strašné, tá strata a smútok prišiel až teraz," prezradila s ťažkým povzdychom Vacvalová, na ktorú tiaž smútku doľahla po polroku.
"Od decembra už ubehlo niekoľko mesiacov a teraz to cítim. To, že tu nie je, to cítim ďaleko intenzívnejšie, častejšie si na ňu spomeniem, ako vtedy. Lebo vtedy som to brala ako jej osobné vyslobodenie, ale aj moje, lebo ja som trpela aj za ňu. A dnes už viem, že nech je, kde je... Ona bola silno veriaca, takže predpokladám, že je tam hore, ale nech je, kde je, ale už netrpí. To bolo pre mňa dôležité. A teraz mi prichádza to prázdno, že mi proste chýba," dodala úprimne zarmútená humoristka, ktorá len ťažko hľadá správne slová.
Kto Elene v náročných chvíľach zmierovania sa s realitou pomáha? "Nikto," odpovie stručne a objasní svoj recept na tíšenie bolesti v srdci. "Ja mám nad klavírom portrét pána Lasicu. Krásny portrét, urobil mi ho jeden vynikajúci grafik, maliar a z Nitry mi ho poslal ako dar. A ako denne chodím okolo toho klavíra hore - dole, pozriem sa doprava na ten klavír s pánom Lasicom. Jeho portrét je skvelý a ja v očiach vidím, aký má deň. Aký má on deň, aký ja mám deň. Niekedy, keď mi dačo nejde, tak aj prehovorím, keby ma niekto videl... Tak proste prehovorím, no čo také som zas povedala, pán Lasica? Však sa snažím... Komunikujem s ním cez ten klavír a s Oľgou v podstate tiež," hovorí pre Koktejl.sk moderátorka.
"Viete, ako najčastejšie komunikujem s Oľgou? Mali sme strašne veľa spoločných príhod, krupovídok, označenie nejakých situácií v živote, a keď sa mi tá životná situácia príhodí, tak poviem, Oľa by to takto povedala. Takto sa s tým sama vyrovnávam," dodala Vacvalová.
Koktejl.sk
