Koktejl.sk
Slovenská herečka Eva Večerová (73) na divadelných doskách vytvorila rozmanité charaktery a všestranný talent jej umožnil uplatniť sa v klasickom aj v modernom repertoári. Účinkovala v takmer stovke televíznych filmov a seriálov, svoje miesto si našla tiež v dabingu. Hlas napríklad prepožičala známej kreslenej postavičke včielke Maji v rovnomennom rozprávkovom televíznom seriáli, čím si získala aj tých najmenších divákov. Hoci v pracovnom živote žala úspechy, v súkromnom si veľa vytrpela, uviedla kedysi pred časopis Šarm.
Vydatá bola len dva týždne a nebolo jej dopriate mať vlastné deti. S bývalým manželom randili šesť mesiacov, keď sa rozhodli vziať sa. Svadba mala byť v jej živote šťastným dňom, no nakoniec si na nej poplakala. Počas svadobnej hostiny jej muž totiž povedal: „Ja som tvoj muž a tvoj pán a ty ma budeš poslúchať!“ Najskôr to zobrala ako vtip, ale keď jej slová s vážnou tvárou zopakoval, z očí jej vyšli slzy.
Po dvoch týždňoch sa expresne rozviedli. „Je mi ľúto, že mi to nevyšlo, milovala som ho a bolo to pre mňa obrovské sklamanie,“ priznala Večerová, ktorá sa postavila pred oltár ako 30-ročná. „Mala som dom, výborne rozbehnutú kariéru, myslela som si, že budem mať rodinu, deti. Keď to nevyšlo, bola som nešťastná a zatrpkla som. Zachránila ma práca,“ vysvetlila a dodala, že ďalšiu lásku v živote už nestretla.
„Nenašiel sa ten pravý, ktorý by ma chmatol a urobil šťastnou. Neverím mužom, sú to ohavy. Každý jeden, len to na nich nevidno. Ale vždy tie najodpornejšie babizne majú najlepších mužov. Nás normálnych, energických báb akoby sa chlapi báli,“ zakončila.
Eva Večerová sa narodila 8. januára 1952 v Bratislave. Už v detskom veku sa stala členkou Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Vysokoškolské štúdiá započala na bábkarskej katedre Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe, no napokon štúdium herectva ukončila v roku 1975 na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. V rokoch 1974-77 pôsobila v Štátnom divadle v Košiciach, kde sa na javisku predviedla tak v komediálnych ako i vážnych úlohách.
Kariéru ďalej rozvíjala v Divadle Nová scéna. Mnohým postavám, ktoré na bratislavskej scéne zosobnila, dodala hyperbolizáciu a pre účinný javiskový tvar sa nevyhla ani zámernej karikatúre ženských hrdiniek. Zahrala si Georgettu v komédii Škola žien (1981), ako Katarínka sa predstavila v divadelnom spracovaní diela Jánošík podľa Vivaldiho (1983), slobodomyseľnú a nebojácnu Varvaru stelesnila v ruskej dráme s názvom Búrka (1983) a zvodnú Maru zase v inscenácii Kára plná bolesti (1985).
V Divadle Andreja Bagara Večerová pôsobila v rokoch 1996 až 2016. Na nitrianskej scéne zaujala v role neurotickej herečky Iriny Arkadinovej v netradičnom spracovaní hry Antona Pavloviča Čechova Čajka (1999), nechýbala ani v kultovom Shakespearovom príbehu zrady Macbeth (1999), kde si zahrala jednu z čarodejníc. V meste pod Zoborom účinkovala aj v mnohých muzikáloch, pod ktoré sa ako režisér podpísal Jozef Bednárik.
Slovenská umelkyňa hrala v množstve filmov, televíznych inscenácií aj seriálov. Medzi známejšie patria Vianočné oblátky (1977), Jedenáste prikázanie (1977), Zhŕňajova nevesta (1978), Pustý dvor (1978), Popolvár najväčší na svete (1982), Alžbetin dvor (1986), Krajinka (2000), a tiež seriály Ako divé husi (2000), Mesto tieňov (2008), Búrlivé víno (2012) či Kolabs (2015). Venovala sa aj pedagogickej činnosti spočiatku na konzervatóriu v Topoľčanoch, neskôr vyučovala herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Koktejl.sk
