Slovenskí politici o stretnutí Trumpa a Putina, Blanár: Každý, kto si myslel, že samit ukončí konflikt, bol naivný

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) označil aljašský samit za prvý krok k mieru, zdôrazňuje takisto potrebu dialógu. Každý, kto si myslel, že samit ukončí konflikt, bol podľa neho naivný. Opozičný poslanec a podpredseda zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek (PS) reagoval, že samotné rokovania nestačia, keďže ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nemá záujem na dohode a usiluje sa oslabiť suverenitu krajín vrátane Slovenska. Diskutujúci to uviedli v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

„Každý, kto si myslel, že jeden samit ukončí tento komplikovaný konflikt na Ukrajine, tak si myslím, že bol veľmi naivný. Ale čo je veľmi dôležité zdôrazniť (...), že sa začal proces a že sa diskutuje, pretože tento konflikt nemá vojenské riešenie, iba diplomatické, a jediný, kto dokázal dostať tieto dve strany za stôl, ukrajinskú a ruskú, bola práve administratíva Donalda Trumpa a my to od začiatku podporujeme,“ povedal Blanár.

Zdôraznil, že Trump po samite okamžite informoval lídrov Európskej únie aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím podľa neho ukázal, že Úniu nenecháva bokom z mierového procesu.

Valášek v tejto súvislosti pripomenul, že v dialógoch s Ruskom treba priniesť aj tlak a dôvody pre Putina, aby zmenil postoj. Jeho požiadavky však označil za maximalistické. „Medzi tými požiadavkami je aj to, aby napríklad Slovensko nemalo právo slobodne sa rozhodovať o tom, s kým a ako sa môžeme brániť, chcú z nás urobiť spojencov druhej kategórie. To nie je moja domnienka, to nám poslali čierne na bielom v decembri 2021 v podobe zmluvy medzi NATO a Ruskou federáciou,“ priblížil poslanec. Podľa neho Putin na samite tento postoj nepriamo zopakoval, no slovenská diplomacia na to vôbec nereagovala, čo označil za škandalózne.

Blanár pripomenul, že podľa Trumpa sa lídri na samite zhodli, že cieľom je uzavretie mierovej dohody, nielen prímeria, keďže to býva často porušované. „Teraz je na európskych lídroch a rovnako aj Slovensku, aby sme to podporili (...). Pre nás sú akékoľvek teritoriálne ústupky rovnako problematické, iba ak sa na tom dohodnú spoločne pán prezident Putin a pán prezident Zelenskyj,“ podotkol. Ozrejmil tiež, že postoj Slovenska k 19. balíku protiruských sankcií bude závisieť od toho, či nepoškodí slovenské záujmy.

Mier na Ukrajine má byť podľa opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) založený na spravodlivosti a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, nie na konšpiráciách. TASR o tom informoval komunikačný odbor hnutia. Jediným známym pozitívnym signálom je podľa nich, že na ďalší samit by mal byť prizvaný aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.

„Trvalý a spravodlivý mier dosiahneme pomocou bezpečnostných záruk a silnej bezpečnostnej spolupráce, nie kapituláciou Ukrajiny a šírením konšpirácií, ako to robí koalícia. KDH presadzuje slovenské záujmy spoluprácou s transatlantickými partnermi - v EÚ a NATO. Je v životnom záujme Slovenska zostať spoľahlivým partnerom našich spojencov, ktorí hľadajú mier cez fakty a spoluprácu - nie cez propagandu a konšpirácie,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský. Víta tiež, že rokovania sú koordinované v transatlantickom priestore na najvyššej úrovni. Zdôraznil však, že bez účasti Ukrajiny nie je možné hovoriť o reálnom riešení.

Exminister zahraničných vecí a člen predsedníctva PS Ivan Korčok si myslí, že ruský prezident Vladimir Putin chce aj naďalej vojnu a zásadnú zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe. Upozornil, že nateraz známe výstupy z aljašského samitu nepriniesli žiadne konkrétne kroky ku skorému ukončeniu ruskej agresie.

„Nepodarilo sa dosiahnuť ani len prímerie, čo je opakovaným dôkazom nezáujmu Putina o mier. Ani po takom ústretovom kroku, akým bolo jeho prijatie prezidentom Trumpom na pôde USA, Putin nič nemení na svojom odhodlaní pokračovať vo vojne. Z tohto dôvodu by svoj ústretový prístup k Rusku mali zmeniť USA. V opačnom prípade sa ich úsilie dostáva do slepej uličky,“ objasnil. Jediné, čo na ruského prezidenta podľa Korčoka môže platiť, je jednota Európy a USA a maximálna podpora Ukrajiny.

Poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) tvrdí, že americký prezident Donald Trump na samite len rozdával „mnoho komplimentov vojnovému zločincovi Putinovi“. Upozornila tiež, že slová amerického prezidenta sú nebezpečným precedensom. „Keď v budúcnosti akákoľvek veľká krajina napadne menšiu - napríklad Slovensko, tak je podľa Trumpa úplne normálne, že malá krajina sa musí vzdať a odovzdať svoje územie,“ vyhlásila. Zdôraznila, že mier má byť spravodlivý, udržateľný a férový hlavne pre krajinu, ktorá je obeťou agresie.

Na Aljaške sa v piatok stretli americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin, témou rokovania mala byť vojna na Ukrajine a možnosti jej ukončenia. Trump o výsledkoch rokovania informoval v sobotu Zelenského a lídrov NATO.