Vedci odhalili súvislosť medzi prítomnosťou bisfenolov v ľudskom tele a rakovinou prsníka. Tieto chemické látky používané v plastových fľašiach, nápojových obaloch či hračkách môžu ovplyvňovať vývoj prsného tkaniva. Autori štúdie zverejnenej v časopise PNAS odhalili v laboratórnych modeloch zmeny, ktoré by mohli súvisieť s neskoršou náchylnosťou na rozvoj rakoviny prsníka.
Doterajšie poznatky pochádzali prevažne zo zvieracích modelov alebo laboratórne pestovaných buniek, v ktorých vedci nedokázali plne napodobniť zložitosť ľudského tkaniva. Vedci preto z tkaniva 13 zdravých mladých žien vypestovali organoidy – miniatúrne modely obsahujúce viacero typov buniek. Tie napodobňujú niektoré aspekty vývoja ľudského prsného tkaniva.
Počas približne troch týždňov ich vystavovali vybraným chemikáliám a potom analyzovali zmeny v aktivite génov i modifikácie v DNA. Najvýraznejšie zmeny vyvolala zmes bisfenolov. Vývoj organoidov narúšala vo veľmi nízkych koncentráciách, porovnateľných s hladinami zistenými v ľudskej krvi a moči.
„Zámerne sme použili koncentrácie chemických látok zodpovedajúce expozícii v reálnych podmienkach, nie veľmi vysoké dávky, ktoré sa niekedy používajú v toxikologických štúdiách,“ uviedla spoluautorka Charlotte Kuperwasser z Tufts University.
Vzorec molekulárnych zmien sa podobal tomu, ktorý vedci pozorovali pri invazívnom lobulárnom karcinóme. Tento typ rakoviny prsníka nemusí vytvárať hmatateľnú hrčku a môže byť ťažké odhaliť ho mamografiou. „Ak tieto výsledky potvrdia ďalšie štúdie, mohli by zmeniť náš pohľad na prevenciu rakoviny,“ povedala Kuperwasser.
