Brusel kritizuje, Bratislava sa bráni: Slovensko si vraj vedie lepšie, než tvrdí správa

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR má výhrady voči niektorým častiam správy o stave právneho štátu, ktorú v utorok vydala Európska komisia (EK). Hodnotenia EK nezohľadňujú podľa rezortu situáciu na Slovensku objektívne. Výhrady má aj k metodológii prípravy správy.

Napríklad pri odporúčaní stíhať prípady korupcie na vysokých miestach MS reagovalo, že správa nesprávne vyhodnocuje informácie a zdroje a viaceré kritické tvrdenia často ničím nepodkladá. TASR o tom informoval Dalibor Skladan z tlačového oddelenia MS.

Rezort napríklad reagoval na negatívne hodnotenie EK k ukončeniu trestných stíhaní prípadov korupcie. „V tejto súvislosti uvádzame Generálnou prokuratúrou SR poskytnuté informácie o ukončených trestných stíhaniach osôb pre trestné činy korupcie. Z uvedeného vyplýva nárast stíhaní a obžalôb v oblasti korupcie. V roku 2022 bolo 168 odstíhaných osôb z toho 83 obžalovaných, v roku 2023 bolo 160 odstíhaných osôb z toho 76 obžalovaných a v roku 2024 bolo 240 odstíhaných osôb z toho 136 obžalovaných,“ uviedlo MS.

Na odporúčania komisie ministerstvo reagovalo, že súčasná vláda nedostala „v princípe žiadne nové odporúčanie a všetky odporúčania sú výsledkom činnosti predchádzajúcich vlád“. Naopak, EK podľa MS konštatuje „konečne istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam“.

Eurokomisia odporučila Slovensku zaviesť aj dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní členov Súdnej rady SR. „Ministerstvo spravodlivosti pripravuje zmeny v tejto oblasti s cieľom splnenia odporúčania, avšak kvôli ústavnému zákonu schválenému počas funkčného obdobia predchádzajúcej vlády bude na zmenu potrebná ústavná väčšina,“ reagovalo MS.

Odporúčanie zaviesť záruky pre sudcov v prípade stíhania na základe trestného činu ohýbania práva vníma rezort ako kritiku legislatívnych krokov predchádzajúcej vlády. „Tento trestný čin bol zavedený do trestného poriadku v čase pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti. Kvôli tomuto problematickému kroku sme sa ocitli v situácii, keď sme za zavedenie trestného činu ohýbania práva kritizovaní nie len zo strany Európskej komisie, ale aj na iných medzinárodných fórach,“ vysvetlil rezort spravodlivosti. Keďže je tento trestný čin jeden z míľnikov plánu obnovy, vláda ho podľa MS nemohla zrušiť.

„Vďaka dodatočným vysvetleniam správa konečne zohľadňuje, že rozhodnutiami podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa nezastavuje trestné konanie, ale že ide o rozhodnutia, ktorými sa iba rušia nezákonné rozhodnutia vydané policajtmi alebo prokurátormi v prípravnom konaní,“ uviedlo MS s tým, že správa tiež „konečne“ reflektuje aj pozitívne aspekty uplatňovania paragrafu 363.

EK má naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora. „Európska komisia pritom ale nezohľadňuje, že generálny prokurátor nemôže postupovať svojvoľne, ale striktne v medziach zákonnosti a svoje rozhodnutia musí odôvodniť,“ reagoval rezort.

Rezort víta, že obsah správy je o niečo korektnejší než v minulom roku. „Ministerstvo spravodlivosti by uvítalo, keby Európska komisia všetky informácie uvádzané v správe systematicky a dôsledne overovala, vrátane konzultácií s orgánmi verejnej moci, a aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie,“ doplnilo ministerstvo. Kritizuje aj krátky časový priestor na komunikáciu pripomienok.

Eurokomisia v správe skonštatovala, že Slovensko urobilo príliš malý pokrok pri plnení odporúčaní, ktoré mu predložila v rámci vlaňajšej správy. Slovensku najnovšie vydala sedem odporúčaní. SR má okrem iného zaviesť dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní predovšetkým sudcami nevolených členov Súdnej rady a zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokých miestach.

V tejto súvislosti sa odporúča aj obmedziť využívanie právomoci generálneho prokurátora pri rušení rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov. EK rovnako vyzvala na posilnenie redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.