Herec Ľubomír Paulovič zomrel vo veku 71 rokov 18. augusta 2024 po vážnych zdravotných problémoch so srdcom. O jeho smrti napísala na sociálnej sieti partnerka Lolla Fukari, ktorá sa oňho starala. Takmer dva roky po jeho odchode v rozhovore pre web Plus JEDEN deň odhalila, ako to zvláda.
Lolla priznáva, že ani po dvoch rokoch sa nenaučila žiť bez neho. "Mňa ešte smútok za Ľubinkom neprešiel a chýba mi každý boží deň. Neviem, ako toto zvládajú iné ženy, keď im umrie muž, ale je to asi každého osobná vec. Každý nech si smúti po svojom a ako mu vyhovuje," povedala úprimne a dodala, že sa stále vyhýba spoločnosti.
Odhalila, čo jej pomáha. "Nemám náladu na mnoho činností, ktoré mi kedysi robili radosť. Ešte to nejde. Ale najväčšiu oporu mám v mojej dcérke, ktorá toto celé prežívala so mnou a bez jej podpory by som to asi nezvládala. A ľahšie to zvládam aj vďaka Ľubkovým neterkám a jeho sestre, ktoré si nesmierne vážim," prezradila, že je stále v kontakte aj s Paulovičovou rodinou.
Spomínala aj na obdobie, keď herec ešte žil. "Posledné mesiace, pokiaľ Ľubinko ešte žil, ale bol už choručký, tak som si ten pocit, že by som niečo nezvládla, nemohla dovoliť. Vtedy som chcela všetku energiu venovať len jemu, aby mal odchod čo najznesiteľnejší, ako len bolo možné, a mohla som sa o neho postarať najlepšie, ako som vládala. Ale áno, bola som už veľmi vyčerpaná, ale nikdy som to pred Ľubinkom nedala najavo. Práve naopak, smiali sme sa spolu, dokedy to išlo," opísala ich posledné chvíle.
Až po pohrebe na ňu doľahol pocit, že to nezvláda. "Dlho som sa dávala zdravotne do poriadku. Ale neľutujem to, urobila by som to pre Ľubinka z lásky znova. V tomto som pochopila význam slov a silu vzťahu: Byť spolu v zdraví aj v chorobe, až kým...“ povedala slová, z ktorých puká srdce.
Keď jej je najťažšie, stále si prezerá ich spoločné fotky, videá aj správy, ktoré jej napísal. "A asi najviac, keď sa s ním skoro každý deň rozprávam na cintoríne a starám sa mu o pomník," priznala, čo ju upokojuje. Lolla bola pri Paulovičovi, keď zomieral. "Ale bola som v telefonickom spojení s jeho rodinou každú hodinu a informovala som ich o stave," spomínala na deň, keď sa jej zrútil svet.
V tej chvíli sa jej odohrávalo v hlave jediné. "Nechať ho v pokoji odísť do neba, kam už, žiaľ, musel ísť, aby sa jeho telu uľavilo, lebo jeho srdiečko už končilo svoju prácu. A môcť byť pri ňom v tej chvíli a držať ho za ruku a ležať vedľa neho, tak ako si to Ľubinko veľmi želal," dodala.
