Na pobreží Mŕtveho mora, približne devätnásť kilometrov východne od Jeruzalema, sa objavujú sladkovodné tône s rastlinami a drobnými vodnými organizmami. Ide o neobvyklý pohľad vedľa jazera, ktorého hladina leží asi 427 metrov pod úrovňou mora a ktorého salinita dosahuje približne tridsaťštyri percent.
Tento jav niektorí veriaci spájajú s viac ako 2 500 rokov starými proroctvami Ezechiela a Zachariáša. Tie opisujú živé vody tečúce z Jeruzalema na východ a prinášajúce život do Mŕtveho mora.
„Až tieto vody vstúpia do mora, vody budú uzdravené a všetko, čo vstúpi do tejto rieky, bude žiť,“ stojí podľa textu v 47. kapitole knihy Ezechiel. Prorok spomína aj rybárov a ovocné stromy. A tiež skorý príchod konca sveta.
Skutočnosť je však oveľa menej fantastická. Ryby, ktoré v roku 2016 natočil izraelský fotograf Noam Bedein, neplávali v silno slanom Mŕtvom mori. Žili v oddelenej sladkovodnej tôni a vstup do soľanky by ich usmrtil v priebehu niekoľkých minút. Samotné Mŕtve more sa neuzdravilo a žiadna rieka z nového jeruzalemského chrámu doň netečie.
Vedci vznik tôní vysvetľujú ústupom Mŕtveho mora. Dažďová voda presakuje poréznym vápencom z vyššie položených oblastí okolo Jeruzalema do podzemných zvodní. Ako hladina jazera klesá, odkrývajú sa skôr skryté sladkovodné pramene. Voda zároveň rozpúšťa usadeniny soli, vytvára podzemné dutiny a ich prepadom vznikajú závrty.
Na izraelskej strane bolo podľa textu zaznamenaných vyše 9 000 závrtov. Poškodili cesty, pohltili stromy a prinútili k uzavretiu niektorých turistických oblastí. Premena pobrežia je preto zároveň ekologickou krízou. Prírodný proces vytvoril scenériu podobnú časti starovekej náboženskej vízie, nepredstavuje však dôkaz, že sa začal koniec sveta.
