Naši predkovia, ktorí žili v tesnejšom vzťahu s prírodou, si počas celého roka pozorne všímali, čo sa v nej deje. Nápadné zmeny zaznamenávali a vytvárali si vlastný kalendár prírody, v ktorom bol podchytený jej život. Niektoré nápadnejšie prírodné javy zaznamenali aj v pranostikách. Patria k nim aj tie, v ktorých je podchytená prognóza, aké bude počasie v tom-ktorom ročnom období.
Napríklad veľká úroda šípok, vysoká aktivita včiel či konkrétne správanie sa zvierat by mali byť znamením dlhej a tuhej zimy, upozorňuje CNN Prima News. „Keď je veľa šípok, bude tuhá zima a vtáčiky budú mať celú zimu čo zobať. Vidím, ako včely zpevňujú úle propolisom s voskom dohromady a ako si zalepujú domčeky na zimu. Vysoká zver je veľmi zabielená a ošípané v sebe majú pomerne dosť tuku,“ povedal českému webu poľnohospodár Stanislav Lusk.
Mnohí sú však k týmto pranostikám skeptickí aj kvôli tomu, že sa klíma rýchlo mení. „Pranostiky, ľudové predpovede počasia vytvorili generácie našich predkov pozorovaním predvídateľných trendov v počasí. Každý z nás pozná nejakú pranostiku, avšak málo z týchto ľudových predpovedí počasia dnes ešte stále platí,“ hovorí Adriana Brossmannová z projektu Game On!, ktorý je zameraný na zvyšovanie informovanosti o klimatickej zmene.
Pranostiky, ktoré vznikli v 18. až 19. storočí, prípadne začiatkom 20. storočia, dnes už vôbec neplatia. Dôvodom podľa Andrey Froncovej z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia je, že klimatická zmena narušila pravidelnosť v počasí, ktorá sa v minulosti vyskytovala. Poukazuje ďalej na zvyšovanie teploty, zmenu klimatického systému, vodného cyklu, prúdenia vzduchu, zrážok a výparov.