Analytik Hrabko o spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom: Aké sú vyhliadky vzťahov po voľbách?

Od politikov, najmä od premiérov Maďarska a Slovenska závisí, či budú dobré vzájomné vzťahy pokračovať, alebo sa vrátia časy nedôvery a napätia medzi susednými štátmi. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Politické signály o možnom zhoršení vzťahov, napríklad slovnú výmenu medzi slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim a víťazom maďarských volieb Péterom Magyarom, ktorý trvá na používaní výrazu „felvidék“, by Hrabko zatiaľ nepreceňoval. „Všetko je to ešte taký ten povolebný ošiaľ. Silné slová zaznievajú vždy v každej krajine pred voľbami aj krátko po voľbách,“ konštatoval Hrabko.

Slovenský prezident Magyarovi k víťazstvu vo voľbách zagratuloval a vyjadril nádej na pokračovanie dobrých susedských vzťahov. „Je, samozrejme, záujmom Slovenska, aby Maďarsko bolo demokratickou krajinou, aby s ním malo dobré, vyvážené susedské vzťahy,“ reagoval Hrabko.

Maďarsko, kde po šestnástich rokoch nastala politická zmena, teraz podľa neho čakajú politicky komplikované časy. „Nie je tajomstvom, že Viktor Orbán dnešný volebný systém v Maďarsku vybudoval a tento systém ho teraz zomlel. Ale nálady v spoločnosti nie sú až také, ako by napovedali počty mandátov. Inými slovami, Péter Magyar to podľa mňa bude mať ťažšie, ako si predstavuje,“ povedal Hrabko.

Dodal, že napríklad bývalý premiér Mikuláš Dzurinda s jeho tímom dokázal v roku 1998 prevziať žezlo na Slovensku na dlhý čas a, naopak, Igorovi Matovičovi (Hnutie Slovensko) sa to v roku 2020 podarilo iba na krátko.

Podľa Hrabka je teraz na budúcom maďarskom premiérovi, ktorou z týchto dvoch ciest sa vydá. „Nech sa mu darí, nech sa mu darí tak, aby sme boli aj my spokojní, aby tie vzťahy boli naozaj dobré a vyvážené,“ dodal Hrabko.

Víťazstvo strany Tisza v maďarských voľbách dáva podľa neho šancu na relatívne rýchle vyriešenie dodávok ropy cez ropovod Družba. „Ak by vyhral Viktor Orbán, tie naťahovačky by zrejme trvali dlhšie,“ odhaduje Hrabko. Dodáva, že tieto maďarské voľby boli spojené s neobvykle veľkým a otvoreným vyjadrovaním podpory zo zahraničia.

„A krok ukrajinského prezidenta so zastavením ropovodu Družba s tým samozrejme súvisel. Bol to vstup do volebnej kampane. Teraz už nebude dôvodu na to, aby ropa cez Družbu netiekla,“ povedal Hrabko.

Začiatok aprílovej schôdze Národnej rady (NR) SR sa podľa Hrabka niesol v znamení „kreativity“ vládnej koalície, ktorá desiatky legislatívnych návrhov opozície najprv odsunula z januárovej schôdze na prerokovanie v neskoršom termíne, a hlasovanie o nich dokonca presunula až na začiatok nasledujúcej, aprílovej schôdze. „Ide o ďalší neštandardný postup zo strany vládnej koalície,“ tvrdí Hrabko.

Parlament v úvode schôdze neschválil návrh ústavnej zmeny z dielne SaS, aby sa členstvo Slovenska v Európskej únii a NATO stalo súčasťou nášho základného zákona. Podľa Hrabka je dobre, že parlament návrhu nevyhovel. „Do ústavy sa už každá strana snaží vopchať, čo len ju napadne. Je len dobré, že takýto návrh nebol schválený. Predpokladám, že SaS veľmi dobre vedela, že nebude,“ poznamenal Hrabko.

Hlas-SD zasa kritizuje KDH za to, že nechce vyjadriť podporu návrhu ústavnej zmeny z jeho dielne, ktorá by predĺžila volebné obdobie samospráv o jeden rok. Ak by parlament zmenu schválil, týkala by sa až nasledujúceho volebného obdobia. „Čo také ponúkol Hlas-SD KDH, aby hlasovalo za novelu ústavy?“ pýta sa Hrabko.

Smer-SD bol podľa neho pri presadzovaní zmien v ústave doteraz úspešný preto, že vždy ponúkol partnerom niečo, čo bolo dôležité pre nich, a tak získal ich podporu. „Politika je o dohode. Nie, že tu máte návrh a hlasujte za neho. Tak to jednoducho nefunguje,“ uzavrel Hrabko.