Koktejl.sk
Vedci sa domnievajú, že meteorologický jav známy ako El Niño by sa dal stlmiť nasadením kontroverznej techniky. Mnohí kritici sa však obávajú, že by tento nástroj viedol k ešte väčším problémom. Ako informoval portál LADBible, mohlo by to totiž spustiť proces, ktorý už nebude možné zastaviť.
- El Niño môže do roku 2027 prejsť do fázy nebezpečného super El Niño.
- Super El Niño prináša vysoké riziko extrémnych dažďov aj ničivých horúčav.
- Vedci zvažujú použitie techniky, ktorá by dokázala ochladiť povrch planéty.
- Existuje pravdepodobnosť, že metóda vyvolá extrémny ochladzujúci jav zvaný "mega La Niña".
Odborníci upozorňujú, že El Niño bude ovplyvňovať počasie na celom svete minimálne do roku 2027. Zdôrazňujú dokonca, že existuje až 63-percentná šanca na prekročenie teplotného nárastu o 2 °C, čím by sa svet dostal do fázy "super El Niño". Tento scenár by mohol spustiť sériu prírodných klimatických javov s ničivými následkami. Svetu by tak hrozili buď extrémne prívalové dažde, alebo naopak ničivé suchá.
S cieľom predísť tomuto nebezpečenstvu, ktoré so sebou prináša hrozbu prudkého nárastu teplôt, vedci zvažujú radikálne riešenie. Štúdia odborníkov z Inštitútu oceánografie Scripps navrhla alternatívu – techniku nazývanú solárne geoinžinierstvo. Jej cieľom je odrážať časť slnečného žiarenia späť do vesmíru, čím by sa rýchlo znížili globálne teploty.
Riešenie na jav El Niño by mohlo spôsobiť ešte väčšie problémy. (ilustračné foto)
Zdroj:
iStock
James Haywood, profesor atmosférických vied z University of Exeter, poznamenal, že existuje množstvo nezodpovedaných otázok a neistôt v súvislosti s touto technikou. Vysvetlil, že nejasnosti sa týkajú najmä optimálnej veľkosti potrebných častíc a ich celkového množstva. "A potom je tu otázka, čo ak to preženieme?" pýta sa a varuje, že metóda by mohla viesť k vzniku fenoménu "mega La Niña", ktorý by bol mnohonásobne silnejší než všetko, čo sme doteraz zažili.
Na rozdiel od El Niño, ktorý spôsobuje prudké otepľovanie, by mal tento jav opačný efekt. Vyvolal by rýchle ochladenie, no opäť s rizikom extrémnych suchých období, lejakov a záplav.
Obavy z katastrofálnych dôsledkov prinútili vedcov vykonať simulovaný experiment. V rámci neho izolovali vplyvy tejto metódy zapríčinené masívnymi austrálskymi požiarmi a pomocou klimatických modelov vytvorili podobnú situáciu pred vlnami El Niño v rokoch 1997 a 2015.
Napriek tomu, že by tento krok oslabil vplyv El Niño a priniesol ochladenie, výsledok by mohol mať devastačné následky. Modely ukázali, že by existovala veľká pravdepodobnosť takzvaného "šoku z ukončenia". Tento jav nastáva vo chvíli, keď po náhlom prerušení umelého ochladzovania dôjde k bleskovému nárastu teplôt. V takom prípade by odborníci museli techniku solárneho geoinžinierstva nasadzovať nepretržite, aby zabránili následnému teplotnému šoku.
Koktejl.sk
